Milé deti, viete ako vznikajú cencúle? Keď do sveta príde chladná pani zima, teploty klesnú na bod mrazu a Perinbaba a pokryje našu krajinu studenou bielou prikrývku môžeme natrafiť i na prírodné úkazy ako sú cencúle.
Je to zamrznutá padajúca voda..akési ľadové lízatká „padajúce“ zo striech či visiace zo stromov. Avšak nie všetky cencúle boli také isté. Jedny boli veľké iné zas malé. No cencúle v krajine, kde vianočná nálada trvala po celý rok a kde zima bola tuhá ako nikde inde boli cencúle čarovné.
V malej dedinke, medzi ľadovými zasneženými horami žila v malej chalúpke krásna dievčina menom Elena. Ako každý dedinčan, i dievčina mala vo svojej dedine veľmi dôležitú úlohu. Elena sa starala o malé detičky, ktoré nemali domov. Detičky milovali najviac rozprávky, ktoré im dievčina rozprávala. Hlavne na Vianoce. Milovali príbehy o darčekoch, radosti či o čarovných bytostiach. Malé detičky však najviac milovali Elenkine príbehy. Verili, že jedného dňa i oni budú mať také veselé Vianoce plné darčekov a plných brušiek ako ľudia v Elenkiných rozprávkach. V jeden chladný večer, presne na Štedrý deň, si Elenka sadla pred detičky, podala im horúci bylinkový čajík s medom a rozpovedala im čarovný príbeh, príbeh, ktorý detičky ešte nepočuli :
„Kde bolo tam bolo, za horami za dolami, schovávala sa krajinka nekrajinka. Krajinka-nekrajinka bola čarovná, pretože v nej žili víly zimy. Víly, ktoré nás zhora sledujú a dávajú na nás celú zimu pozor. Víly zimy lietali po okolí a zdobili krajinu na ľadové kráľovstvo. Víla Perinbaba sa starala o to, aby sniežik pokryl krajinku na každučičkom kúsku zeme. Víla Radosti sa starala o to, aby každý človiečik, čarovná bytosť či zvieratko malo v sebe ducha Vianoc a šírili dobro a radosť navôkol. Víla Ľad sa starala o to aby každé jazierko zamrzlo a aby po okolí vznikali čarovné cencúle.“ Rozprávala príbeh Elenka.
Detičky hltali každé slovo svojej milej opatrovateľky. Elenku mali veľmi radi a aj keď toho nemali veľa, vážili si všetko čo pre ne dievčina robí.
„A ako to bolo ďalej? Čo boli tie čarovné cencúle?“ spýtal sa zvedavý Janko.
Elenka sa usmiala na chlapčeka a pokračovala v rozprávaní príbehu:
„Čarovné cencúle v krajine-nekrajine vznikali práve na Štedrý deň. Neboli však pre každého. Cencúle plnili tajné sny. Avšak len tomu kto mal čisté srdce. Človek čistého srdca sa dotkol cencúla, pekne poprosil a ten mu splnil to najtajnejšie želanie. Želanie, ktoré si vnútri v srdci najviac želá. Víla Ľad, Perinbabka i víla Radosti sa tešili z každého splneného zázraku a na všetko samozrejme dohliadali…“ skončila rozprávku Elenka. Zvedavé deti vyskočili z gauča a rozbehli sa von. Zvedavé očká zodvihli k streche z ktorej trčali cencúle. Tých ale bolo!
„Keď si budeme niečo priať splní sa to?“ spýtala sa malá Julka Elenky.
Tá len s úsmevom prikývla. Detičky začali skákať okolo domčeku, tak vysoko ako len mohli, no na cencúle nedočiahli. Tak len kričali dokonca i spievali svoje tajné želania. Keď sa smutné vrátili dnu, neverili vlastným očiam.
Na stole ležala veľká hostina. Toľko jedla snáď ešte ani nevideli.. a pod stromčekom? Pod tým sa ligotali zabalené darčeky. Bol to skutočný vianočný zázrak.
„Naše želania sa splnili!“ zakričali detičky a objali Elenku. Potom sa všetci spolu i s ostatnými dedinčanmi, ktorý nemali toľko šťastia pustili do chutnej vianočnej večere…a. potom hurá darčeky!Elenka sa len usmievala. Bola vďačná, že bola schopná svojim detičkám, o ktoré sa starala vyčarovať krásne Vianoce plné zázrakov. To či to bola ona alebo víly zimy sa však asi nedozvieme.
