V jednej krásnej letnej noci na oblohe svietila maličká hviezdička. Veru, bola síce najmenšia, no svietila najviac zo všetkých. Táto hviezda sa volala Stela. Stela sa ligotala na tmavej oblohe ako ten najkrásnejší diamant.
Avšak jednej noci táto malá hviezda spadla. A nespadla hocikam! Spadla rovno na zem. Zatúlaná hviezdička si oprášila svoje boľavé špicaté nôžky a smutne sa pozrela na nočnú oblohu plnú kamošiek hviezd. Ako sa tam veru dostane naspäť. Jej kamarátky hviezdy ju z takej diaľky nevideli.
Smutná Stela sa poobzerala okolo seba. Vyžarovala zo seba žlté jasné svetlo, ktoré osvetlilo celý les. Len cez husté stromy ju jej hviezda rodina nevidela. Síce bola tma, no les bol osvetlený ako cez deň. Zvieratká vykúkali ospalo zo svojich prístreškov a skrýš nechápajúc čo sa to deje. Čo to, že je cez noc deň ? Zamýšľali sa zvieratká, no nik sa malej Stele prihovoriť nešiel. Báli sa jej zvláštneho špicatého žltého vzhľadu a svetla. Stela nesmelo sedela v lese, keď tu sa k hviezdičke zatúlala malá srnka. „Ahoj ja som Bambi,“ predstavila sa hviezdičke malá hnedá srnka. „Ty sa ma nebojíš?“ spýtala sa jej smutne hviezdička Stela, no srnka len pokrútila hlavou. Hviezdička jej vysvetlila, že spadla z neba a nevie sa dostať spať na oblohu. Bambi jej však sľúbila, že jej pomôže nájsť cestu späť na oblohu. Ostatné zvieratká len nesmelo vykúkali zo svojich brlôžkov sledujúc ich odvážnu srnku Bambi.
Srnka rozmýšľala ako by svojej kamoške hviezdičke pomohla. Keď tu ju napadlo, že pôjde za najmúdrejším zvieratkom v lese. Za múdrou sovou Žofkou! Srnka prechádzala lesom a za ňou opatrne skackala Stela. Veru hviezdička po zemi chodiť akosi nevedela a potácala sa zo strany na stranu. Múdra sova Žofia sedela na svojom strome, keď k nej prišla srnka Bambi a hviezdička Stela. Srnka jej vysvetlila, čo sa stalo, že malá hviezdička spadla z neba a potrebujú jej pomôcť. Musia si ju hviezdy všimnúť aby jej pomohli späť na oblohu.
„Nájdite najvyšší strom v lese. Potom už budete vedieť čo treba robiť.“ povedala sova Žofia a nahlas zahúkala.
A tak aj bolo. Vybrali sa lesom. Dokonca sa k srnke a hviezdičke pridal i zajko Skacko, ktorý bol srnkin dobrý kamarát. A tak hviezdička, srnka a zajko prechádzali hustým lesom a hľadali ten najvyšší strom. Po dlhom hľadaní našli konečne ten najvyšší strom v celom šírom okolí. Zajačik Skacko vyliezol skackavými pohybmi na strom a posúval sa z konárika na konár až sa dostal na vrch stromu. Hviezdička ho opatrne nasledovala. Srnka Bambi veru na strom vyliezť nemohla, no všetko zdola sledovala a kamarátov podporovala. Keď sa Stela dostala na vrch stromu zakričala na nebo, aby si ju jej kamaráti všimli. A veru si ju aj jej hviezdna rodina konečne všimla.
Stela sa rozlúčila s kamarátmi zajkom Skackom a srnkou Bambim a poďakovala im za pomoc. Hviezdy jej pomohli späť na oblohu a Stela bola konečne medzi svojimi hviezdnymi priateľmi, a žiarila ešte jasnejšie ako nikdy pred tým. Ktorá hviezda sa predsa môže pochváliť, že má kamarátov aj na zemi. Kamarátov si predsa treba vážiť. A preto im Stela z oblohy každú noc posiela trblietavé pozdravy.
