Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá farma obklopená zelenými kopcami. Všade rozvoniavala prichádzajúca jar a príroda sa začala pomaly prebúdzať z dlhej zimy. Kvietky začali zdobiť lúky nielen svojou krásou, ale i vôňou a púčky na stromoch sa ligotali ako malé hviezdičky.
Na tejto malej rodinnej farme žilo okrem veľa zvieratiek i malé zvedavé kuriatko menom Ťuk. Síce bol ako jeho súrodenci – škrabal špinu, vychutnával si drobné zrniečka a veselo štebotal na rannom slnku, no jedna vec ho od jeho kamošov odlišovala. Ťuk miloval kvietky.
Bolo skoré ráno a keď sa jeho súrodenci zobudili, hneď sa pustili do naháňania malých mravčekov či štebotania na zubaté slniečko. Ťuka to však nebavilo a tak sa od rána túlal sám po záhrade a obdivoval krásne kvitnúce kvietky. S obdivom toto malé žlté kuriatko sledovalo, ako sa hýbu vo vetre ich krásne lístky a ako sa ich vôňa nesie celou farmou. Pri pohľade na kvietky sa mu od úžasu aj jeho malý oranžový zobáčik otváral.
„Zas len pozeráš na tie kvety. Máš byť ako tvoji súrodenci. Kvety nie sú pre kuriatka!“ ohriakol malého Ťuka starý kohút Henk. Namosúrený stál na záhrade a vysvetľoval malému kuriatku, čo majú kuriatka robiť.
„Máš sa škriabať po zemi, ďobať zrnká, štebotať a nie sa zasnene pozerať na akési farebné kvety!“ zahriakol ho a nahnevane s našuchoreným perím odišiel preč.
Malý Ťuk zostal smutný, trápilo ho to. Vždy si z neho všetci uťahovali, že je tak zahľadený do kvietkov. Ale keď ho tak fascinovali! A tak si malé kuriatko nedalo povedať a každý deň krásnu záhradku na farme navštevovalo.
Ako si tam tak kuriatko sedelo ďalšie slnečné ráno, sledujúc pohybujúce sa kvietky vo vetre, prerušil ho jemný hlások.
„Vidím, že aj ty máš tak rád kvietky, ako ja,“ povedala milým hlasom farmárka Anna. V jednej ruke mala košík a v druhej krhličku s vodou.
„Každý deň sledujem, ako obdivuješ moje kvietky. Čo keby si mi pomohol sa o ne postarať?“ spýtala sa malého kuriatka farmárka. Ten síce jej slovám moc nerozumel, no v hnedých vlasoch mala upletenú čelenku z kvetov, čo ho natoľko fascinovalo, že natešene prijal ruku, ktorú mu Anna podala.
Farmárka si potom kuriatko položila na rameno. Odtiaľ kuriatko sledovalo, ako sa Anna o kvietky stará. A tak Ťuk spolu s Annou polievali kvetinky a povytrhávali burinu okolo nich. Dokonca i Ťuk sa pridal. So svojím malým zobáčikom mu išlo trhanie buriny veľmi rýchlo.
Od toho dňa sa Anna a Ťuk každý deň spoločne starali o kvietky. Či už ich polievali, alebo trhali zelenú burinu, ktorá medzi nimi rástla. Dokonca spoločne s Annou zasadili viac kvietkov i okolo kurníka.
Ostatné sliepočky len s údivom sledovali, aké krásne farby tam malý Ťuk s farmárkou priniesol. A tak si ostatné kuriatka, sliepky a dokonca i starý ufrflaný kohút Henk z neho prestali robiť srandu a smiať sa mu, keď videli, ako si malé kuriatko získalo farmárku Annu a ako celá farma viac a viac rozkvitla.
Síce nerobil na farme to, čo iné kuriatka, no zistil, že i také malé kuriatko, aké je on, môže na farme pomôcť, i keď trošku inak ako jeho súrodenci.
A tak Ťuk, malé šikovné kuriatko, ktoré milovalo kvety, urobilo z farmy farebný raj plný kvietkov a nezískal si obdiv len u farmárky, ale u všetkých zvieratiek na farme!
