Bol raz jeden chlapček menom Janko. Bol to zvedavý malý chlapec, ktorý sa najviac ľúbil hrať vo svojej izbičke s vláčikom či so stavebnicou. Bola však jedna vec, ktorej sa Janko bál
No a škola to veru nebola! Janko mal strach zo svojej skrine. A hlavne v noci.
Cez deň si z nej vedel chlapček vybrať oblečenie, no skriňa v noci vydávala čudesné zvuky, ktoré Janka strašili.
„No určite tam žije v noci nejaké strašidlo,“ myslel si chlapček. Aj keď mu rodičia stále vysvetľovali, že v skrini nič nie je, chlapček sa jej aj tak bál.
Často z nej v noci totiž vychádzalo akési škrabkanie, no vždy keď to ocko skontroloval, nič v skrini nenašiel.
Ako tak jeden večer Janko zaspával, čosi ho prebudilo. Zrazu sa zo skrine čosi ozvalo, a bolo to to, čo vždy. Dôvod, prečo sa Janko svojej skrine bojí. Bolo to akési škrabanie. Ozývalo sa znova a znova.
„Musím byť odvážny ako Superman!“ povedal Janko svojmu malému plyšovému mackovi a opatrne sa postavil z postele.
Ocko mu vždy vravel, že sa má postaviť svojmu strachu. Veď skriňa nie je predsa hrozivá. Dnes to dokáže! Dnes ukáže, že sa svojej skrine nebojí.
Opatrne, v modrom pyžamku, prešiel ku svojej skrini. Položil ruku na kľučku, keď v tom sa ozval ďalší škrabot.
„Ja sa už nebojím!“ zvolal Janko hrdo a otvoril svoju skriňu. Neuveril tomu, čo vidí.
Boli tam tri malé myšky, ktoré sa v jeho skrini naháňali, vydávajúc škrabot. Veď to bolo to škrabkanie!
Keď zbadali Janka, rýchlo utiekli do malého otvoru v skrini, kde mali svoj domček.
Janko sa zasmial.
„Tak vás som sa bál, kamoši?“ povedal chlapček malým myškám, ktoré vystrčili svoje nošteky z otvoru, kde sa schovávali.
Myšky sa zachichotali a dovolili Jankovi ich pohladiť.
Chlapček bol na seba pyšný, nielen že sa postavil svojmu strachu zo skrine, ale dokonca si uvedomil, že jeho skriňa vôbec nie je taká hrozivá, ako si myslel! Veď to boli len malé myšky.
Veru, nie všetko je na prvý pohľad také, ako sa zdá.
Od toho dňa sa Janko síce báť neprestal, no vždy, keď sa niečoho bál, postavil sa svojmu strachu vopred tak, ako ho to ocko učil.
A spolu s ockom vytvorili aj malý domček pre tri myšičky, aby už Janka v skrini večer toľko nebudili!
