Bolo slnečné sobotné popoludnie a futbalové ihrisko bolo plné hluku a detského smiechu. Dnes mal chlapček menom Kristián ďalší futbalový zápas. Futbalista bol veru dobrý a tvrdo trénoval, či už na tréningoch alebo doma s otcom na záhrade.
Kiko, ako ho všetci volali, bol však nervózny. Dnes totiž na jeho zápas prišla len maminka, ale nie ocko, lebo ten musel pracovať.
Kiko nervózne stál na ihrisku a hľadel na svoje kopačky. Vždy, keď sa jeho otec prišiel pozrieť, Kiko strelil gól. No keď ocko neprišiel, akosi sa mu nedarilo a nevedel kopnúť ani jeden gól.
Chlapček mal pocit, že práve ocko mu prináša šťastie.
V tom ho z premýšľania vytrhlo zapískanie píšťalky. Zápas sa začal.
Kiko bežal, prihrával a snažil sa zo všetkých síl. Vždy keď sa dostal do útoku, snažil sa streliť gól. No akosi sa mu to stále nedarilo. Buď sa lopta odrazila kamsi preč, alebo ju chytil brankár.
Dokonca sa i na zelenej tráve neraz šmykol, akoby mal nohy z dreva. Kiko bol z toho smutný, chcel, aby sa mu darilo.
Bol polčas a chlapček nervózne sedel na lavičke. Síce ho tréner i kamoši podporovali, jeho hlava mu stále vravela niečo iné.
„Bez ocka to nezvládnem,“ nahováral si blonďavý chlapček.
Keď sa však začal druhý polčas, niečo ho v dave upútalo. Bola to jeho maminka, ktorá ho hlasno podporovala, tlieskala a kričala jeho meno.
„Ideš, Kiko, zvládneš to!“ ozýval sa mamin hlas z tribúny.
Kika to maminkine povzbudzovanie nakoplo.
„Zvládnem to. Som dobrý futbalista a strelím gól!“ pomyslel si chlapček a rozbehol sa k lopte.
Zápas utekal ako voda a Kiko sa nevzdával. Už sa nemotal na ihrisku, akoby mal drevené nohy, a začalo sa mu skutočne dariť.
O pár minút neskôr, keď sa už zápas blížil ku koncu, sa lopta dokotúľala smerom k nemu. Kiko sa rozutekal a potom to prišlo. Kopol do lopty a tá preletela popri brankárovi priamo do siete. A bol to gól!
„Zvládol som to!“ zajasal jasne chlapček, keď sa k nemu rozbehli ostatní spoluhráči, aby to spoločne oslávili.
Dav hlasno jasal. Kiko sa s úsmevom otočil a potom zbadal, ako práve k tribúne podišiel jeho otec, aj keď už zápas skončil. On prišiel!
Kiko však nebol smutný, že ocko nevidel gól ani celý zápas, pretože si uvedomil, že aj keď tu ocko nie je, vie byť skvelý hráč.
Uvedomil si, že to šťastie nie je v ockovi, ale práve v ňom.
A od toho dňa, či už bol jeho ocko či maminka na zápase, Kiko vedel, že to dokáže a bude sa mu dariť, pretože je to v ňom.
