Bol jeden chlapček menom Lukáš. Bol deň pred písomkou z matematiky a chlapček ležal na koberci v obývačke hlavou v dlaniach.
„Keby som tomu len tak rozumel,“ povedal si smutne chlapček, pozerajúc sa na čísla pred sebou. Ničomu nerozumel. Maminka sa posadila k nemu a odvetila: „Skúsim ti pomôcť,“ povedala vrúcne a pustili sa do učenia.
Lukáš s maminkou strávili podvečer počítaním čísiel a riešením príkladov. Chlapčekovi to niekedy vyšlo, niekedy zase nie. Lukáš sa snažil, ako vedel, no pochopiť matematiku mu vždy robilo problém. Vedel však, že do toho dal všetko a na zajtrajšiu písomku sa naučil, ako len mohol.
Bolo ráno a Lukáš s mamou boli na ceste do školy. „Dnes nemám len test z matematiky, ale aj výtvarnú súťaž,“ povedal maminke chlapec. Celú noc strávil nad matematikou a na výtvarnú úplne zabudol. No kreslenie mu veru išlo, stačilo mať len po ruke farbičky. „To zvládneš!“ pozbudila ho maminka. Vedela, že je šikovný.
Zazvonil zvonček v škole a prišla prvá hodina. Bola výtvarná výchova. Učiteľka rozdala detičkám papiere a súťaž o najkrajšiu namaľovanú krajinku sa mohla začať. Lukáš si vzal farebné ceruzky a pustil sa do kreslenia. Namaľoval veľký kopec zelenej farby, na ktorej sa ligotali lúče zlatistého slniečka. Na oblohu dokreslil aj lietajúce vtáky. Chlapček vyčaroval na papier krásny obraz, išlo mu to ľahko. Pani učiteľka pred koncom hodiny zozbierala papiere a postavila ich pred detičky. Detičky museli zvoliť, ktorý obraz sa im páči najviac. A neuveríte! Lukáš nielenže vyhral, ale dostal aj jednotku!
No jeho radosť z výhry prerušil zvonček. Bola prestávka a po nej išla… matematika a písomka.
Začala hodina a pani učiteľka rozdala písomky. Lukáš sa snažil spomenúť si na to, čo sa učil, ale čísla v hlave mu len lietali kade-tade. Snažil sa vypočítať aspoň jeden z troch príkladov. Aspoň ten mu prišiel najľahší. Keď test skončil, učiteľka pozbierala papiere a Lukáš nesmelo sedel za stolom. Chcelo sa mu plakať. Toľko sa učil a dokázal vypočítať len jeden príklad. Trápilo ho to.
Učiteľka matematiky si sadla za stôl a pustila sa do opravovania testov. Nakoniec hodiny rozdala papiere. Štvorka. Nebola to dobrá známka a Lukáš nebol so sebou vôbec spokojný.
„Ach, tak som sa snažil,“ pomyslel si smutne chlapček.
Celý deň v škole ubehol ako voda a Lukáša veľmi trápilo, že matematiku pokazil. Keď prišiel domov, maminka ho privítala vo dverách a uvidela jeho smutnú tvár.
„Dostal som z tej písomky štvorku,“ povedal smutne chlapček a hodil školskú tašku na zem. Maminka ho silno objala a odvetila:
„Učil si sa a to mi stačí. Viem, že si sa snažil. Budeme sa viac učiť a nabudúce to bude lepšie, uvidíš,“ povedala jemne a chlapček smutne prikývol.
„Mne proste matematika nikdy nepôjde,“ zamrmlal Lukáš.
„Nemusí, ale snažíš sa. A zase si dobrý v kreslení a kresliť nevie každý,“ usmiala sa maminka. Veď mala pravdu. Dnes predsa vyhral na výtvarnej a dostal aj dobrú známku, jednotku. Lukáš ukázal maminke svoj obrázok a tá ho vystavila do chodby.
„Nemusíme byť dobrí vo všetkom, hlavné je, že sa snažíme,“ povedala maminka, keď zavesili obraz na stenu.
A tak aj bolo. Síce chlapčekovi matematika stále naháňala strach, no snažil sa a učil sa. Síce z nej nikdy nemal jednotky, ale učiteľka aj rodičia videli, že sa chlapček snaží. A jeho kreslenie? Lukášove obrazy zdobili nielen dom, ale i školu a na jeho krásne výtvory sa nevedeli ľudia vynadívať. Veru, nemusíme byť šikovní vo všetkom, dôležité je, že sa snažíme.
