Bol krásny letný deň, ideálny na špliechanie sa v mori či hranie sa v piesku. Deti sa hrali v piesku so svojimi formičkami a kýblikmi alebo sa hrali s loptou vo vode. Dospelí čítali knižky a užívali si teplé slnečné lúče.
Nad hlavami im lietali veselé čajky a plážou sa ozýval veselý ruch. No na pláži bol aj jeden tvor, ktorý si tento rušný letný deň neužíval. Pod pieskom sa schovával malý krab menom Riki. Bol to malý červený krab, ktorý bol vystrašený. Toľkoto ľudí na svojej pláži ešte nevidel! A on si predsa potreboval ísť uloviť nejakú dobrotu do mora. No bolo to príliš nebezpečné. A tak len vyčkával, schovaný v piesku, kedy tí ľudia odídu.
Ako sa tak schovával v piesku, čosi ho vyrušilo. Ani sa nenazdal a niečo ho aj s kopou piesku zodvihlo do vzduchu! Riki vykukol spoza piesku a ocitol sa v akejsi jaskyni – aspoň to si myslel. Nebola to však žiadna jaskyňa. Malý Riki sa ocitol vo vedierku malého dievčatka, ktoré sa hralo so svojimi formičkami. Rikiho malé klepietka sa triasli a on zostal nehybný ako taký červený kamienok. „Čo sa deje? Kde som?“ pýtal sa sám seba so strachom v očkách. Malý krab nechápal, čo robí vo vedierku. No ani dievčatko menom Eli si nevšimlo pri stavaní hradu z piesku, že do jej vedierka zavítal nezvyčajný pomocník.
Riki sa ani nenazdal a zrazu sa jeho „jaskyňa“ prevrátila. Malá Eli totiž obrátila vedierko hore nohami, aby vytvorila pieskovú vežu. Riki sa z neho ťarbavo vykotúľal a prevrátil sa priamo na chrbátik. „Pomóc!“ zakričal nesmelo. Nevedel sa prevrátiť späť a skryť sa do bezpečia.
No potom sa čosi ozvalo. Akýsi jemný hlások: „Ahoj, maličký. Poď, pomôžem ti!“ povedalo milo dievčatko so smiešnym klobúčikom a prevrátilo vyplašeného Rikiho. Malý krab sa stále triasol, no bol prekvapený. Dievčatko ho nielen prevrátilo, ale aj ho opatrne pohladilo.
Riki sa na ňu nesmelo pozrel a potom jej jemne zamával klepetom. Veď tí ľudia predsa nie sú takí hroziví, ako sa zdajú. Dievčatko videlo, aký je krab vyplašený. „Určite chce ísť do mora,“ pomyslela si Eli, a tak spravila v piesku Rikimu cestičku so svojou hrabličkou rovno k vode. A tak sa malý krab bezpečne dostal do mora späť k jeho obľúbeným vlnám.
Síce sa krab Riki stále ľudí bál, no zistil, že nie sú takí hroziví, ako sa zdajú. Malé dievčatko Eli ho presvedčilo o tom, že na pláži môžu byť aj skvelí ľudia.
A tak si malý Riki každý deň vykračoval na pláži či sa čľapkal v mori a vždy sa tešil, keď sa na neho nejaké malé dievčatko či chlapček usmialo.
