Na ďalekom kontinente menom Austrália žila malá koala, ktorá sa volala Ali. Austrália bola plná čudesných, no krásnych tvorov, ktoré inde nenájdeme. Našli by sme tam klokany, ktoré si poskakovali medzi kríkmi, ale i veľké pavúky či hady, vlniace sa pod listami. No medzi všetkými týmito zvieratkami boli aj koaly – mäkučké, chlpaté, no veľmi, veľmi ospalé.
Naša malá koala Ali bola však iná. Výzor mala taký istý ako ostatné koaly, no v srdci mala okrem spánku aj hravosť. Bola však osamelá. Rada by spoznala aj iné koaly, no vedela, že tie sú rady samy. Ona taká nebola – bola veselá a túžila po spoločnosti. A to veru nebolo typické pre koalu. Koaly rady spia či sa len tak osamelo potulujú po stromoch a vychutnávajú si eukalyptové listy.
Síce bola Ali osamelá, aj tak každý deň vymýšľala nové pesničky a zabávala sa. „Si divná!” mrmlali si popod nos ostatné koaly, keď sledovali Aline predstavenia z diaľky na stromoch. Lenivo sa posúvali od nej ďalej a zapchávali si uši. Ali bola z toho nešťastná, no verila, že raz sa nájde niekto, kto ju pochopí.
Jedného slnečného rána, keď sa držala pazúrikmi o konár a pohupkávala sa hore-dolu, zrazu niečo uvidela. Bola to skupinka ľudí! „Turisti!” zvolala Ali veselo. Asi sa prišli pozrieť do lesa a pozorovať zvieratá. „To je moja príležitosť!” zvolala nadšene. Rozhojdala sa ešte vyššie a začala si spievať z plného hrdla. No ľudia si ju vôbec nevšímali. Namiesto toho si fotili ospalé koaly na iných stromoch, ktoré len ticho žuvali listy.
Ali zosmutnela. „Mňa si asi nikto nevšimne,” povedala smutne malému pavúčikovi, ktorý práve prechádzal po jej konári. Pavúčik sa na ňu milo usmial a povedal: „Musíš ich zaujať! Možno ťa len nevidia!”
Ali sa usmiala a prijala jeho radu. Zhlboka sa nadýchla a začala spievať ešte hlasnejšie a hojdať sa ako nikdy predtým!
„Aha, mami!“ zvolalo zrazu malé dievčatko s foťákom. „Tá koala spieva a hojdá sa!” povedalo veselo. Dievčatko prišlo opatrne bližšie a odfotilo si ju.
A v tej chvíli sa začali diať zázraky! Pribehli aj ostatní ľudia zo skupinky a všetci obdivovali jej veselé predstavenie. Fotili si ju, tlieskali, usmievali sa a dokonca si aj pospevovali s ňou.
A neuveríte! Od toho dňa malá veselá koala Ali už nebola viac sama. Chýry o spievajúcej koale sa rozšírili po celej Austrálii ako vietor. Koalu Ali každý deň vítali noví a noví obdivovatelia. Smiali sa, tlieskali, fotili si ju či sa pridávali k jej spievaniu.
Hoci malá koala Ali nenašla kamarátky medzi inými koalami, našla si veľa nových priateľov, ktorí ju mali radi takú, aká je. A už ju nik nepovažoval za čudnú. Ona pochopila, že aj keď je iná a nie je taká ako ostatné koaly, práve to ju robí výnimočnou.
