Princezná Ema bývala v zámku obklopenom ružovými záhradami. Jedného dňa našla v lese zvláštny kameň, ktorý spieval. Spieval len jej, keď bola sama. Ema sa do piesní zamilovala a chodila za kameňom každý deň.
Postupne však prestala chodiť na kráľovské povinnosti a jej kráľovstvo začalo trpieť. Ľudia boli smutní, záhrady usychali.
Jedného dňa prišla ku kameňu a ten už nespieval. Kameň jej prehovoril: „Ema, pesničky boli darom, ale zabudla si, že tvoje miesto je medzi ľuďmi.“
Ema si uvedomila chybu. Vrátila sa do zámku, starala sa o svoje kráľovstvo a z času na čas sa kameň opäť rozoznel, keď bola šťastná a konala dobro.
