Letné prázdniny boli takmer na konci a malej Katke sa to vôbec nepáčilo. Znamenalo to predsa skoré vstávanie a veľa učenia. Koniec kúpania v bazéne, naháňania sa na bicykloch po ulici od rána do večera. Už len domáce úlohy a škola. Ešte k tomu musela ísť dnes s mamou nakupovať školské potreby do ďalšieho ročníka, ktorý ju čakal.
„Škola klope na dvere, ide sa!“ zakričala maminka z chodby. Katka nahnevane prišla dole a vybrali sa do obchodného centra. Potrebovala nové zošity, obaly, ceruzky, perá i farbičky, no ona trucovala. Vôbec sa jej nechcelo nakupovať.
„Prečo musím ísť do školy? Veď už viem čítať a písať!“ povedala nahnevane.
„Aby si sa naučila niečo nové,“ odvetila maminka, zatiaľ čo hľadala zošity.
Katka si prekrížila ruky. Ju nič nové nezaujímalo – chcela sa naháňať na bicykli, nie učiť. Nechcela nové ceruzky ani zošity. A tak výber nechala na maminku a pri nej len trucovala. Nahnevane očkom sledovala všelijaké zošity. Na jednom boli dinosaury, na ďalšom bábiky. „Ako pre malé deti,“ pomyslela si nespokojne. Veď ona už bude predsa veľká druháčka.
Keď konečne prišli k pokladni s košíkom plným zošitov, farbičiek, pier a iných školských potrieb, Katka sa zrazu zastavila. Na poličke pri pulte ležal najkrajší zošit, aký kedy videla. Mal na sebe fialové trblietky, žlté hviezdičky a na obale bola postavička z jej obľúbenej rozprávky — modrý Stitch!
„Mami, pozri, aký krásny zošit!“ zvolala a chytila ho do ruky.
„Môžem?“ spýtala sa Katka a nálada sa jej ihneď zlepšila.
Mama sa zasmiala. „Vidíš? Aj zošity môžu byť pekné. Polož ho prosím na pult.“
Predavačka za pultom sa na Katku usmiala a odvetila: „Koľko máš spolu zošitov? Pomôžeš mi ich spočítať, prosím, princezná?“ spýtala sa milo.
A tak sa Katka pustila do rátania, no na pulte bolo zošitov veľmi veľa.
„Jeden, dva, tri… počkať, tento som už rátala. Ešte raz – jeden, dva, tri, štyri… počkať…“ hovorilo nesmelo dievčatko.
Katka sčervenela. Zošitov bolo priveľa a ona sa v počtoch strácala. Predavačka žmurkla na maminku a pomohla jej s rátaním.
„Tak, a preto chodíme do školy – aby sme sa učili čísla a pamätali si ich. A z takýchto krásnych zošitov sa ti bude učiť ešte lepšie,“ povedala múdro teta predavačka.
Katka pomaly prikývla. „Asi áno,“ povedala nesmelo a usmiala sa. Uvedomila si, že maminka aj teta predavačka majú pravdu. Predsa len na tej škole niečo bude.
„Ďakujem za veci do školy – a za ten najkrajší zošit!“ povedala Katka maminke, keď sadali do auta.
„Za málo. Uvidíš, v škole sa naučíš nové veci, ktoré potom určite využiješ. A aj zažiariš so svojím krásnym novým zošitom!“ žmurkla na ňu maminka.
Katka si uvedomila, že hoci sa prázdniny končia, v škole ju čakajú nové zážitky aj vedomosti. Nabudúce v obchode spočíta všetko správne a nič sa jej nepomýli!
Síce prázdniny deťom končia, no nové dobrodružstvá v škole práve začínajú – a tešia sa na každého, kto má odvahu učiť sa niečo nové.
