V novembri sa s prírodou dejú zvláštne veci. Najviac môžeš vidieť, ako sa lístie farbí do rôznych odtieňov a potom lístočky samé padajú na zem. Medzi takým lístím niekedy môžeš zahliadnuť malého jesenného škriatka.
Je veľmi ťažké ho spozorovať, pretože je úplne rovnako krásne sfarbený ako to opadané lístie. Tento jesenný škriatok sa volá Lístok a dohliada, aby všetky zvieratká, ktoré majú v zime spinkať, uľahli k zimnému spánku a aby na to boli dobre pripravené.
Napríklad ježkovia. Aby mohli spať celú zimu, musia byť dobre najedení, musia mať správnu váhu a musia mať na spánok dobré miesto, kde im bude teplúčko. Ak to tak nie je, môže byť zima pre nich nebezpečná. To vedel aj škriatok Lístok.
Raz sa takto prechádzal po lese. Skákal si to medzi lístím, niektoré si prikladal k sebe a hovoril si: „Teda to by bol ale krásny kabátik. Taký farebný.“ Ako si tak poskakoval, zrazu zazrel kopu suchého lístia, ako sa celá chveje. Tá hromádka sa triasla ako osika.
„To je divné. To samo od seba lístie nerobí. Za tým niečo bude,“ pomyslel si škriatok. Pomaly sa priblížil k hromádke. Drepnul si k nej a započúval sa. „Tttto je zzzzzzima,“ ozývalo sa z nej. Lístok pomaly lístie odhrnul a pod ním videl malého ježka, ako tam drkoce zubami a celý sa trasie. „Čo sa deje, ježko?“ spýtal sa škriatok Lístok. „Neviem prečo, ale nejde mi sa zohriať ani zaspať. A to už by som mal líhať k zimnému spánku. Ak sa mi to nepodarí, túto zimu nezvládnem. Je to moja prvá zima a ja neviem, čo mám robiť,“ drkotavo odpovedal ježko.
Škriatok Lístok si ježka poriadne prezrel. Chcel mu pomôcť. Od toho predsa tu v lese je, aby pomáhal zvieratkám. Ako správny novembrový škriatok. Hneď, ako sa Lístok na ježka pozrel poriadne, presne vedel, čo s ním je a prečo nemôže spinkať.
„Ježko, ty málo vážiš. Nemáš poriadne zásoby v sebe. Navyše tvoj peliešok nie je dostatočne teplý na zimu. Ničoho sa ale neboj. Ja ti pomôžem. Ešte máme pár dní, než príde zima, aby sme to napravili,“ povedal škriatok Lístok a pustil sa do práce. Začal po lese zháňať ešte posledné dobroty pre mladého ježka. Nosil mu ich a dohliadal na to, aby všetko pekne zjedol. Takto to robil niekoľko dní. Ježko pomaly silnel a priberal. Akonáhle zima zaklopala na dvere, škriatok Lístok nahromadil niekoľko listov a machu a vetiev a poriadne ježkov domček zateplil. Keď sa potom ježko schúlil pod hromadu nahromadených vecí, rýchlo a ľahko sa zahrial a zaspal.
Skriatok Lístok bol veľmi rád, že opäť mohol niekomu pomôcť. Ešte predtým, než prišla zima, chodil ježka kontrolovať, či spí a či mu je teplo. A už sa veľmi tešil, až zase o rok nastane jeseň a on bude môcť svojho kamaráta navštíviť. To už ale nebude malý ježko, bude z neho poriadny veľký jež.
