Keď zájde slniečko a nebo zahalí čierna deka, je to znamenie, že by sa malo ísť spať. Všade je ticho, len sem-tam niekde zaznie malinké cinknutie, keď vyjde malá hviezdička. Detské izbičky sa zhasnú a ozýva sa z nich pravidelné odfukovanie. Práve v tejto chvíli sa do okien detí začínajú dívať malí noční škriatkovia. Sú to takí strieborní mužíčkovia, ktorí kontrolujú detské priania.
Neskôr v noci, keď padne čiernočierna tma, vkradnú sa do detských izbičiek noční škriatkovia a hľadajú tam zoznam. Papierik, ktorý deti napísali. Je to zoznam tajných prianí. Detských prianí. Škriatkovia si ho prečítajú a snažia sa priania splniť. Každý večer sa malí strieborní mužíčkovia tešia na nočnú výpravu. Tešia sa na hľadanie zoznamov a na čítanie tajných prianí. Ale najviac sa tešia na ich plnenie. Vedia totiž, že tým urobia deťom najväčšiu radosť. Raz sa ale stalo niečo, čo nočných škriatkov nesmierne prekvapilo.
Odohralo sa to v chladnom večeri. Končila jeseň a z neba začali padať prvé zimné vločky. Bolo to ako v rozprávke. Všade tma, na nebi pár hviezdičiek a medzi vločkami si potichučky poskakovali strieborní maličkí mužíčkovia. Nazreli do okien, potom vošli dnu a vybehli von s papierikom v ruke. Prečítali si ho a hneď premýšľali, ako zoznam prianí splniť. Potom začali čarovať svojou striebornou čarovnou mocou, aby priania splnili.
Keď však prišli k okienku dievčatka menom Tina, začudovali sa. Alebo skôr vystrašili. Nemohli totiž u nej nájsť žiadny zoznam. Vošli do izby a hľadali úplne všade. Nikde nič nebolo. „Chlapci, čo budeme robiť? Tina nemá žiadny sen, žiadne želanie? To predsa nie je možné. Každé dieťa si niečo želá,“ premýšľal jeden z trpaslíkov nahlas. Ostatní len neveriacky krútili hlavami. „Nie, nie. Takto to nenecháme. Deti musia o niečom snívať. Musia si niečo želať. Veď práve to z nich robí veselé deti. Keď Tina nemá zoznam, napíšeme jej niečo my,“ rozhodol jeden z najstarších trpaslíkov.
A tak noční mužíci vzali papier a na ňom svojím kúzelným strieborným prachom napísali: „Milá Tina, boli sme u teba. Chceli sme ti splniť želanie, ale nenašli sme tvoj zoznam. Prosím, do zajtra ho napíš, aby sme ti mohli urobiť radosť. Tvoji noční škriatkovia.“ Papier položili Tine na vankúš a odišli.
Ráno, keď sa dievčatko zobudilo, na tvári malo prilepený papier. Zložila si ho a prečítala odkaz. Myslela si, že jej ho napísali z recesie rodičia, a tak papier položila na nočný stolík a odišla z izby. Večer, keď mala ísť spať, začalo jej vŕtať hlavou, či si z nej rodičia naozaj urobili žart, alebo či by to náhodou nemohli byť napríklad noční škriatkovia. To strieborné písmo na papieri prišlo Tine také zvláštne. A tak sa rozhodla, že sa pokúsi zostať bdelá čo najdlhšie a čakať.
Ľahla si do postele. Čakala a čakala. Keď sa jej už začali zatvárať oči, zrazu sa pomaly pootvorilo okno. Strieborné svetlo sa plazilo po jej izbe až k posteli a ona začula slabé hlásky: „Tak čo? Je tu? Vidí niekto ten zoznam?“ Tina si pomaly sadla a zadívala do striebornej bodky, ktorá jej poskakovala po perine. A naozaj uvidela maličkých strieborných mužíkov.
„Vy existujete?“ čudovala sa nahlas. V tej chvíli škriatkovia spadli z postele, pretože sa zľakli, že je dievčatko hore. Tina si sadla na zem a začala sa mužíkov pýtať na všetko možné. Škriatkovia pochopili, že im nechce ublížiť. A tak dievčatku na všetko odpovedali. Čo robia v noci, že majú moc splniť želania a že im bolo ľúto, že Tina žiadny zoznam nemala. Dievčatko im zasa vysvetlilo, že dávno prestalo veriť na kúzla. Zvlášť odvtedy, keď jej zomrel psík, nemá žiadne želanie. Len je smutná a už po ničom netúži.
Škriatkovia sa snažili Tinu rozveseliť. Vedeli však, že to nebude jednoduché, a tak sa rozhodli pre niečo, čo ešte nikdy neurobili. Rozlúčili sa s Tinou, a keď zaspala, vkĺzli do izby jej rodičov. Svojím strieborným prachom začarovali do maminých snov psíka. Psíka pre Tinu. A očarili mamu, aby ho chcela tiež.
O pár dní zase v noci noční škriatkovia poskakovali okolo. Pozorovali, ako sa Tina usmieva. Vedľa jej postele ležal psík. Dievčatko na ňom malo ruku aj v spánku a spokojne sa usmievalo. Kúzlo škriatkov na mamičku zapôsobilo. A tak šli o dom ďalej, aby našli ďalší zoznam tajných želaní v inej detskej izbičke. Vedeli, že keď ho splnia, budú mať väčšiu radosť ako ktokoľvek iný.
