Bol raz jeden chlapček menom Erik. Bol začiatok školského roka a chlapček síce v škole vynikal, no odmietal v školskej jedálni papať. Ani to len neskúsil, pretože chcel papať len jedlo od maminky. No a maminka bola z toho smutná.
Mala však plán a rozhodla sa, že skúsi svojho synčeka presvedčiť. Nemôže byť predsa v škole hladný. Maminka stále rozprávala Erikovi, že potrebuje papať, aby mal energiu a bol zdravý a zvládol sa nielen učiť, ale aj hrať. No chlapček si nedal povedať. A tak vymyslela maminka tajný plán.
Ako sa Erik po škole hral v izbičke, blížil sa čas večere. Z kuchyne išla výborná vôňa, ktorá rozvoniavala do celého domu.
„Večera! Umyť rúčky a ide sa jesť!“ zakričala maminka z kuchyne.
Erik vyskočil od stavebnice z lega a bežal si umyť rúčky. Maminka a ocko už sedeli za stolom a Erik si k nim prisadol. Dokonca i psík Boby sedel nastúpený pod stolom, dúfajúc, že sa mu čosi ujde.
„Mňam! To vyzerá výborne!“ odvetil ocko a pustili sa do jedenia.
Na večeru boli zemiaky na šťave s mäskom a hráškom. Všetci si vychutnávali výbornú večeru a Erikov tanier bol prázdny ako prvý.
„Som prvý! Bolo to skvelé, mami!“ odvetil chlapček radostne a už-už sa šiel postaviť od stola. Maminka sa usmiala a povedala synčekovi, nech si ešte nachvíľku sadne. Chlapček poslúchol a počkal, kým ostatní dojedia.
Keď boli všetky taniere prázdne, maminka odvetila milým hlasom:
„Som rada, že ti chutilo, no ja som večeru nevarila,“ povedala.
Chlapček sa udivene pozrel na maminku.
„Žeby ocko? Veď ten variť nevie!“ zasmial sa Erik a ocko sa na neho smiešne pozrel.
„Veď ani psík Boby nevie variť, je to psík – ako by držal varechu,“ pomyslel si chlapček a poškriabal sa po blonďavých vláskoch, rozmýšľajúc, kto to len navaril.
Maminka sa zasmiala.
„Nie, ocko to veru nevaril. Toto jedlo som zobrala zo školskej jedálne. Bol to dnešný obed, tak som kúpila viac porcií od pani kuchárky. Chcela som, aby si ochutnal, aké skvelé to môže byť, aj keď to nenavarím ja,“ povedala maminka s úsmevom.
Erik neveril vlastným ušiam. Doteraz si myslel, že len maminkine jedlo je to najlepšie, no nečakal, že aj pani kuchárky v škole vedia tak dobre variť.
„To naozaj? Veď to bolo výborne!“ odvetil Erik prekvapene, až mu vlasy dupkom stáli!
A tak maminkin malý tajný plán s jedlom zo školy vyšiel. Chlapček pochopil, že aj jedlo v školskej jedálni môže byť dobré, i keď vedel, že to najlepšie je predsa len od maminky. A tak sa naučil papať jedlo aj v škole, aby nabral nielen energiu, ale získal aj kopec vitamínov.
