Bolo krásne teplé, letné ráno po večernom daždi a Tomáško raňajkoval so svojím oteckom.
„Čo dnes budeme robiť, ocko?“ opýtal sa Tomáš svojho otecka.
„Rozmýšľal som, že by sme sa išli prejsť do lesa a skúsili pohľadať nejaké huby. Potom si môžeme spraviť výbornú polievku,“ povedal ocko a Tomáš sa zaradoval.
„Nikdy som huby nevidel. Aspoň mi ukážeš, ocko, ako tie huby vyzerajú,“ riekol Tomáško šťastne a tešil sa na dobrodružstvo do lesa.
Tak si teda po raňajkách s oteckom vzali košík a vybrali sa na prechádzku.
Ocko s Tomášom vošli do lesa, kráčali lesnou cestičkou a do kroku im spievali vtáčiky. Ocko zrazu zbadal prvú hubu.
„Pozri, Tomáško, tam pod stromom rastie prvá huba. Je to krásny dubáčik s hnedým klobúčikom,“ ukázal otecko prstom a Tomáško odtrhol hubu.
„Ocko, aj tam je akási. Pozri, aká krásna červená s bodkami,“ riekol Tomáško a chcel sa rozbehnúť za ňou, no otecko ho zastavil.
„Tieto sa nezbierajú. To sú muchotrávky. Sú krásne, no otrávené. Po nich by si ochorel,“ upozornil ocko Tomáška.
O chvíľku však Tomáško zbadal ďalšiu zaujímavú hubu. Táto bola malinká so žltým klobúčikom.
„A túto môžeme zbierať?“ opýtal sa Tomáško a jeho ocko prikývol.
„Táto sa volá kuriatko, pretože je rovnako jasne žltá a malinká,“ poučil ocko Tomáška.
Tomáško sa potešil a opatrne kuriatko odtrhol a vložil do košíka.
„Ocko, to je také zábavné! Každá huba je iná,“ usmial sa.
Ocko prikývol: „Presne tak, synček. A vieš, teraz ti ukážem ďalšiu, ktorá je bezpečná. Pozri, tu rastie plávka. Jej klobúčik môže byť rôznych farieb, táto má krásnu zelenkastú farbu. Aj tá je jedlá, keď je správna.“
Tomáško si ju obzeral s veľkými očami: „Vyzerá ako z rozprávky. Tú si určite zoberieme!“
Kým sa takto spolu rozprávali a zbierali huby, prišli k hustejšiemu kroviu.
A tu Tomáš zakričal: „Ocko, pozri, černice!“
Obaja sa naklonili ku kríku plnému čiernych, lesklých bobúľ.
„No to je prekvapenie,“ usmial sa ocko. „Poď, ochutnáme, ale pozorne, aby sme sa nepichli na tŕne.“
Chvíľku si sadli na pník a vychutnávali sladké černice. Šťava im farbila prsty aj pery a smiali sa, kto má viac fľakov.
Potom, spokojní a trošku ulepení, sa pobrali domov s plným košíkom húb.
Doma ich spolu očistili a ocko s Tomáškom navarili voňavú hubovú polievku.
Keď si k večeri sadli k stolu, Tomáš sa usmial: „Ocko, toto bol najlepší deň. Už nikdy nezabudnem, ako sme spolu hľadali huby a jedli černice.“
Ocko ho pohladil po vlasoch a povedal: „A ja nezabudnem, ako som to všetko zažil s tebou, môj malý hubár.“
A tak si pochutnali na polievke, zatiaľ čo sa v kuchyni rozliehala vôňa lesa a krásneho letného dňa.
