„Nechaj tie nechty!” opakovala mamička už viac než stýkrát. Ale malá Magdalénka si stále chrúmala a okusovala svoje prsty.
Márne jej rodičia vysvetľovali, že bude mať nechty škaredé, že ju budú prstíky bolieť a budú vyzerať ako bambule. Magdalénka si nechty veselo hrýzla ďalej.
Každým dňom to bolo horšie a horšie, dokázala si ich ohrýzť skoro až do konca, takže jej z nich nezostalo takmer nič.
A keď minula nechty na rukách, pustila sa do tých na nohách.
Babička často hovorievala, že bude mať Magdalénka ruky a nohy ako vodník. Tí predsa majú tiež prstíky ako bambule. Tomu sa Magdalénka chichotala a snívala o tom, aké by to bolo bývať v rybníku pod vodou a celé dni si len plávať medzi rybami.
Tatinko sa ale rozhodol zasiahnuť. Raz popoludní začal Magdalénke rozprávať o rôznych zlozvykoch, aké ľudia majú a že takéto správanie je úplne škaredé. Zlozvyku sa treba zbaviť. A on, tatinko, s tým Magdalénke pomôže. Raz mu za to poďakuje. Veď škaredé ruky nie sú jediný problém. Koľko bacilov takto Magdalénka zje zo svojich ručičiek? Ešte by mohla ochorieť.
Tatinko jej teda namočil prsty na nohách aj rukách do korenia. Ale ani to Magdalénke nezabránilo, aby si nechty okusovala. Akurát ju pálila pusa, kýchała a prskala. A keď jej prsty tatinko namočil do korenia druhýkrát, ľahko a rýchlo si ich umyla. A mohla smelo pokračovať.
Mamička tiež skúšala Magdalénku vyliečiť. Ukázala jej všetky svoje farebné laky na nechty. To sa Magdalénke veľmi páčilo.
„Chcela by si mať tiež farebné nechtíky?” pýtala sa mamička nadšene.
Magdalénka si zamyslene pohryzla necht na palci a potom prikývla. Mamička natrela lakom na nechty to, čo z nechtov zostalo, a povedala: „Aby to vyzeralo pekne a mohla si tam mať viac farby, musíš si prestať hrýzť nechty.“
Magdalénka ale ani tak neprestala. Hrýzla ich aj s lakom.
Ďalšia, kto prišiel s návrhom na liečbu, bola babička.
„Nech Magdalénka nosí rukavičky. Bude sa cítiť ako princezná a nebude môcť hrýzť nechty,” povedala a hneď jej išla rukavičky kúpiť.
Magdalénka si chvíľu obzerala rukavičky, potom mykla plecami a išla sa hrať. Všetci už chceli oslavovať, že babička našla liek. Lenže keď sa Magdalénka vrátila, mala špičky rukavíc odstrihnuté a veselo si hrýzla nechty aj v rukavičkách. Babička vyhlásila, že z toho snáď zomrie. Veď rukavičky boli drahé a Magdalénka ich takto zničila.
„A čo keby sme jej tie prstíky odrezali?” smial sa dedko.
Preto sa celá rodina začala na dedka hnevať a nadávať, ako mohol niečo také myslieť vážne? Dedko sa ďalej chichotal a nič si z toho nerobil.
Magdalénka si veselo hrýzla nechty na rukách aj na nohách ďalej. Až sa stalo, čo babička predpovedala. Z Magdalénkiných prstov sa stali bambuľky. A keby len to. Jedno ráno začala Magdalénka vyzerať omnoho bledšie než obyčajne. Mamička sa strachovala, že je chorá, a vybrala sa s Magdalénkou k lekárovi.
Lekár Magdalénku prezrel, chvíľu sa díval, ako si hryzie nechty, potom len smutne pokýval hlavou a niečo si zapísal do papierov. Až po chvíli povedal mamičke: „Z vašej dcéry sa stáva vodník. Začalo to hryzením nechtov, teraz bude zelenieť, až vám celá zozelenie. Na vašom mieste by som jej kúpil nejaký pekný rybník alebo priestranné akvárium, aby sa jej dobre darilo.”
Mamička skoro odpadla. Doma tú zlú správu povedala rodine. Tatinko povedal, že na to, aby kúpil rybník alebo obrovské akvárium, sú chudobní. Babička prehlásila, že ich varovala, že to takto skončí. Keby ju poslúchali, isto by sa to nestalo. A dedko? Ten sa len chechtal.
Magdalénka bola naozaj každý deň zelenšia a zelenšia. Jej to nevadilo, dokonca sa samej sebe páčila a tešila sa, že bude naozajstný vodník, akých poznala z rozprávok.
O tomto jedinečnom prípade čoskoro písali v novinách, Magdalénku aj odfotili a všade sa o nej hovorilo ako o vzácnej chorobe, ktorá z dievčaťa urobila vodníka. Vďaka tomu si to všimol pán, ktorý vlastnil obrie morské akvárium, a ponúkol rodičom, že Magdalénka by tam mohla žiť spolu s rybami a korytnačkami.
Odvtedy bola Magdalénka súčasťou prehliadky morského akvária, mala sa tam dobre a bola spokojná. A pretože na bambuľkách, čo mala namiesto prstov, jej nechty prestali rásť, nemala si už ani čo hrýzť. Celé dni si len plávala s korytnačkami a rybičkami v obrovskom akváriu, hrala sa s nimi na schovávačku medzi kameňmi a vodnými rastlinami a vôbec jej neprekážalo, že vyzerá ako vodník.
A vy, milé deti, si nechty tiež nikdy nehrýzte. Aby ste nemuseli po zvyšok života plávať v akváriu s Magdalénkou, korytnačkami a rybičkami.
