Bol raz jeden chlapček menom Teo. Bol to šikovný a zvedavý chlapec, ktorý miloval matematiku a futbal. Keď však prišlo na učenie sa iných predmetov, vždy si frflal popod nos.
Nebavilo ho učiť sa také predmety, ktoré pre neho nedávali žiaden zmysel. Maminku to veľmi trápilo a chcela, aby si jej syn zlepšil aspoň trošku známky v škole aj na iných predmetoch.
Bolo sobotné ráno a maminka nachystala na stôl úlohy na ďalší týždeň, ktoré chlapček dostal. Na stole ležala slovenčina, matematika a výkres, na ktorý musel nakresliť svoj rodokmeň – teda svoju rodinku.
„Poď, Teo, ideme sa učiť!” zavolala na neho maminka. Chlapček neochotne vyšiel zo svojej izbičky a sadol si za stôl. Radšej by sa veru hral so stavebnicou, než si robil domáce úlohy.
„Poďme spraviť najskôr matematiku, prosím!” odvetil chlapček. Príklad za príkladom počítal s radosťou a poslednú slovnú úlohu vyriešil ešte skôr, než si to maminka všimla. Maminka sa usmiala, všimla si, že Tea baví matematika, pretože v nej vidí logiku a istotu. „2 + 2 sú 4 a nikdy to nebude nič iné.” povedal, keď dokončil matematické úlohy, veď práve preto mu to dávalo význam. Vtedy sa maminka zamyslela a odvetila: „Vieš, Teo, aj iné predmety dávajú zmysel, nielen matematika. Napríklad keby nepršalo, kvetinky by nerástli a to sa dozvieš napríklad na prírodovede, keď sa ju budeš učiť. Alebo taká slovenčina, naučíš sa správne písať a to ti už nikto nevezme, to tak zostane.” vysvetlila mu múdro. Teo prikývol a zamyslel sa, hľadiac na úlohu zo slovenčiny. Mal doplniť tvrdé a mäkké i.
„Hmm, takže keď je v slove býk tvrdé y a v slove bitka mäkké i, vždy to tak zostane… hmm, to vlastne dáva zmysel!” povedal chlapček a maminka s úsmevom prikývla. A tak s jej pomocou hravo spravil úlohu zo slovenčiny. Keď sa pustili do kreslenia rodokmeňa, chlapček v tom tiež našiel zmysel a logiku. Kreslil predsa to, čo sa nemení. Maminka bude vždy jeho maminka. Ocko bude vždy ocko, sestrička Klárka tiež a starí rodičia tiež.
Keď boli domáce úlohy hotové, Teo bol na seba pyšný. Nielen preto, že to zvládol, ale aj preto, že pochopil zmysel v tom, v čom ho predtým nevidel. Matematika a futbal ho síce stále bavili najviac, no naučil sa, že aj v iných veciach sa dá nájsť logika a zmysel, len ju treba chcieť vidieť. A tak sa malý Teo naučil niečo nové a známky v škole sa mu zlepšovali stále viac a viac!
