Bola jedna vec, ktorú malý chlapček menom Majko nemal rád. Bola to matematika. Hoci ho škola celkom bavila, počítanie a čísla ho veru vôbec nezaujímali. Radšej mal predmety ako hudobnú či telesnú výchovu.
Maminka sa s ním doma učila, no Majka to nielenže nebavilo, ale ani sa veľmi nechcel sústrediť. Preto zo školy občas nosil aj horšie známky.
Jedného nedeľného rána sa Majko vybral s mamičkou do obchodu. Tam si všimol dievčatko, ktoré pomáhalo svojej mame s nákupom. Podávalo jej veci a ukladalo ich do košíka a popritom si veselo poskakovalo. Majkovi sa to zapáčilo a chcel tiež pomôcť svojej maminke ako to dievčatko. A tak sa hneď postavil ku košíku a povedal:
„S čím ti môžem pomôcť, mami?“ spýtal sa zvedavo.
Mamička sa usmiala, pretože jej napadlo, že by mohli nákup spojiť aj s malým učením. Keď prišli k ovociu, povedala:
„Prosím ťa, daj do tohto sáčku šesť červených jabĺčok,“ usmiala sa.
Majko si pomaly a pozorne napočítal šesť jabĺčok a starostlivo ich vložil do sáčku. Už-už ich chcel položiť do košíka, keď mamička zrazu zvolala:
„Jaj, ja som zabudla! Moja hlava deravá! Pridaj k nim ešte jedno jabĺčko,“ žmurkla na neho.
Majko vzal z debničky ešte jedno šťavnaté jablko, vložil ho do sáčku a spolu to dali do košíka.
„Majko, koľko jabĺčok je tam spolu? Aby sme to vedeli povedať pani predavačke,“ spýtala sa maminka.
Chlapček sa nahlas zamyslel: „Bolo ich šesť a pridal som jedno… tak ich už je sedem!“ zvolal hrdo.
Mamička spokojne prikývla a pokračovali v nákupe. Majko pomáhal vyberať veci a cítil sa dôležitý a šikovný. Do košíka ukladal mliečko, dokonca aj napočítal správne päť zemiakov, ktoré vložil do košíka.
Keď prišli k pokladni, pani predavačka povedala sumu pätnásť eur. Mamička jej podala dvadsať eur.
„Majko, koľko mi pani predavačka vráti?“ spýtala sa ho. „Koľko je dvadsať mínus pätnásť?“ chcela vedieť maminka.
Majko chvíľu premýšľal a potom odhodlane zvolal: „Päť!“
Pani predavačka aj mamička ho pochválili a za šikovnosť dostal Majko dokonca aj cukrík. Cítil sa skvelo. Netušil, že aj počítanie môže byť taká zábava.
A tak si Majko obľúbil nielen nakupovanie a pomáhanie mamičke, ale aj matematiku. Tešil sa na každý výlet do obchodu, aby mohol maminke pomáhať. Pri každej domácej úlohe či písomke si predstavoval jabĺčka, mlieko či zeleninu.
Spolu s mamkou si našli spôsob, ako matematiku nielen pochopiť, ale sa pri nej aj trošku zabaviť. Síce jeho najobľúbenejšou hodinou zostala stále telesná výchova, no matematiky sa už nebál a už sa na ňu ani toľko nehneval.
A čo vy, detičky, už viete počítať?
