Jedného teplého slnečného rána sa malý mravček menom Ludko prebudil vo svojej izbičke v mravenisku. Tam žil aj so svojou veľkou rodinkou. Všetci mravci v mravenisku sú jeho rodina.
Ludko si ponaťahoval nožičky, spapal zopár omrviniek na raňajky a potom sa vybral do práce. Jeho práca bola vydať sa von do sveta hľadať čosi dobré pod zub, čo prinesie rodine do mraveniska.
Ludko vyšiel von a slniečko ho krásne privítalo do skorého rána. Mravček sa predieral pomedzi steblá trávy, kde sa napil vodičky z rannej rosy.
„A ide sa do práce!” zvolal hrdo mravček a vybral sa na lúku. Motal sa medzi kvietkami a trávičkou, no žiadne dobroty veru nenašiel. Keď prešiel lúku, všimol si čosi ležiace pri veľkom strome. Pricupitkal bližšie k stromčeku, pod ktorým ležala veľká omrvinka chleba. „To je veľká dobrota!” zvolal nadšene Ludko. Tešil sa, ako ho doma pochvália, čo našiel. S nadšením ju schytil, vyhodil si ju na chrbátik a pomaly kráčal späť domov. Omrvinka bola však príliš ťažká a Ludkovi to trvalo veľmi dlho. Mravček nevládal a vonku sa pomaly stmievalo.
Po ceste stretol aj veľkého chrobáka. „To je, ale skvelá omrvinka, nedáš mi ju?” spýtal sa ho veľký chrobák zlomyseľným hlasom. Mravček sa zľakol, zavrel očká a čakal, čo príde. V tom sa nad ním zjavili krásne farebné krídla, ktoré chrobáka zahnali kamsi preč.
„Ahoj, mravček. Už si v bezpečí. Kam sa ponáhľaš s jedlom?” spýtal sa zvedavo jeho záchranca motýlik. Mravček sa na chvíľu zastavil a odvetil:
„Ďakujem za pomoc, už ma ten chrobák skoro mal! Zbieram zásoby pre svoju rodinu. Každý mravček prinesie, čo nájde. A z tejto omrvinky sa najedia viacerí, lebo je veľká.” vysvetlil mu Ludko a motýlik veselo prikývol. Ponúkol sa, že bude Ludkovi robiť spoločnosť až domov. Omrvinka bola ťažká, no mravček sa nevzdával. Motýlik ho podporoval a mravček vedel, že to zvládne. A tak aj bolo. Dorazili k mravenisku, kde sa s Ludkom motýlik rozlúčil a odišiel za svojou rodinkou.
Keď dorazil k mravenisku, ostatné mravčeky mu hneď pribehli na pomoc. „To si niesol sám?” spýtali sa prekvapene. Veru takú veľkú omrvinku nevideli už dávno. Ludko prikývol. Dokázal to. Doniesol svoj veľký poklad až do mraveniska. Malý mravček sa cítil hrdý. Vďaka nemu sa napapá veľa mravčekov. Uvedomil si, že keď si navzájom pomáhajú, zvládnu aj to, čo by sami nedokázali. A je jedno, či si mravček, motýlik alebo človek. Dôležitá je ochota pomôcť a aj trošku odvahy.
