Bola raz jedna zelená džungľa, kde okrem všelijakých zvieratiek žila aj slonica menom Mili. Bola to veselá slonica, ktorá sa rada hrala vo vode, kde chobotom špliechala vodu vôkol, či sa len tak potulovala po džungli, sledujúc motýlikov.
Jedného horúceho dňa sa Mili prechádzala popri rieke. Veselo si pospevovala, užívajúc si horúce slniečko, keď ju zrazu vyrušil zvláštny zvuk. Bol to akýsi plač. Keď prišla slonica bližšie k neznámemu zvuku, všimla si, že pri brehu rieky sedí malá sivá myška a hlasno narieka.
„Ahoj, čo sa ti stalo?” spýtala sa malej myšky slonica Mili.
Myška Koko na ňu smutne pozrela a odvetila:
„Zablúdila som a nevidím cestu domov, a cez rieku sa bojím prejsť sama.” zašepkala nešťastne. Slonica Mili presne vedela, čo treba. Ona sa predsa vody nebojí. A tak neváhala a rozhodla sa, že svojej novej kamoške pomôže. Jemne ju zdvihla chobotom a posadila si ju na svoj veľký chrbátik.
Spoločne prešli riekou a myška konečne videla, kde je a ako trafiť domov.
„To je ale skvelý výhľad!” smiala sa myška.
Prechádzali spolu džungľou cez stromy, kamene aj vysokú trávu, až kým nenašli jej domček. Maličká Koko bola šťastná a z celého srdca svojej veľkej kamoške Mili poďakovala. Bez nej by veru cestu domov nenašla. Nemala predsa taký výhľad ako veľký sloník. Nečakala však, že jej nová kamoška bude potrebovať pomôcť tiež, tak ako aj ona.
Od stretnutia Mili a myšky ubehlo pár dní. Dnes bol opäť krásny slnečný deň ako stvorený na hranie sa vo vode. Mili veselo skackala z mláčky do mláčky, špliechajúc radostne vodou. Slniečko sa na ňu zubato usmievalo. Keď však slonica skočila do poslednej mláčky, uvedomila si, že to nie je mláka vody. Bola to mláka plná bahna a veru veľmi hlboká. Mili sa zrazu nevedela pohnúť. Snažila sa vyjsť von, no akosi sa jej telíčko nie a nie pohnúť. A tak sa len smutne v blate trepala, volajúc o pomoc. Bola príliš ťažká a bahno bolo silné.
A práve vtedy k nej pricupitala jej nová kamoška, myška Koko. Neváhala ani chvíľu. „Ja ti pomôžem!” zvolala malá Koko a rozutekala sa do lesa. Vedela, že to sama nezvládne, a tak zavolala kamošku žirafu, kamoša leva a dokonca aj krokodíla. Myška podala lianu slonici a tá sa o ňu prichytila chobotom. Všetky zvieratká s myškou na čele spolu ťahali za konárik, aby vytiahli slonicu z bahna preč. A ono to vyšlo! Mili bola síce celá špinavá, ale konečne voľná! Sledovala svojich záchrancov a malú myšku, bez ktorej by sa z bahna tak rýchlo nedostala.
Mili sa oprášila z bahna a už aj jej kamoši zostali smiešne špinaví. A tak sa zvieratká išli spoločne okúpať, kde ich Mili veselo polievala so svojím chobotom. Z Mili a Koko sa stali skvelé kamošky a zistili, že pomáhať sa naozaj vypláca.
