Samko bol chlapec, ktorý si nikdy neupratoval izbu. Mal hračky rozhádzané po zemi, ponožky na stoličke, zošity pod posteľou. Mama mu stále vravela: „Raz sa v tom neporiadku stratíš.“
Jedného dňa dostal nový darček – malého robotíka menom Trisko. Bol strieborný, mal svetielka na očiach a vždy radil: „Poriadok je moc! Poriadok je moc!“
Samko sa smial: „Načo poriadok? Veď všetko nájdem!“
No hneď prvú noc sa stalo niečo zvláštne. V izbe sa rozhýbali zabudnuté hračky. Každá mala vlastnú osobnosť – autíčka sa naháňali, plyšové zvieratká sa hádali o miesto a bábiky sa šmýkali po knihách. Neporiadok ožil.
Robotík Trisko sa postavil doprostred izby. „Varoval som ťa. Neusporiadané veci si začali robiť, čo chcú. Musíme ich zastaviť skôr, než všetko zničia!“
Samko sa snažil chytiť lietajúcu ponožku, ale tá mu uletela. Hračkársky dinosaurus sa nahneval tak veľmi, že začal driapať tapetu zo steny.
„Ako to zastavíme?“ kričal Samko.
„Musíš prevziať kontrolu. Veci počúvajú svojho majiteľa len vtedy, keď im dá poriadok,“ vysvetlil Trisko.
Samko začal zbierať hračky do krabíc – najprv autíčka, potom Lego, potom knihy. Každá hračka, ktorá bola uložená, prestala blázniť. Hračky cítili, že niekto znovu velí.
Najťažšie bolo upratať papieriky a zošity. Tie lietali po izbe ako divoké vtáky. Trisko mu pomohol pomocou magnetického poľa, aby ich stiahol k zemi.
Keď bola izba nakoniec uprataná, všetko sa upokojilo. Hračky opäť stíchli a ležali tam, kde mali.
Samko bol udýchaný, ale šťastný. „Trisko, mal si pravdu. Poriadok je fakt moc.“
Robotík spokojne zablikal. „Keď udržiavaš veci na svojom mieste, život je jednoduchší.“
Od toho dňa Samko každý večer upratoval izbu. Hračky už nikdy nevyčíňali – a Trisko bol vždy pripravený pomôcť, keď na to Samko náhodou zabudol.
