Oliver bol chlapec, ktorý veľmi rád sníval. Ale jeho sny sa posledný rok vytratili. Keď zaspal, videl len tmu. Žiadne dobrodružstvá, žiadni kamaráti z fantázie, žiadne lietajúce mestá. Len ticho.
Raz v noci, keď sa prehadzoval v posteli, zbadal pod oknom malú iskru. Iskra sa zväčšovala, až z nej vznikla drobná postavička – Sníček, strážca detských snov.
„Oliver, potrebujeme tvoju pomoc,“ povedal dýchavične. „Továreň na sny sa zastavila. Bez teba ju nerozbehneme.“
Oliver nechápal. „Prečo práve ja? Veď ja už ani nesnívam.“
Sníček pokrčil malými ramenami. „Práve preto. Tvoja predstavivosť sa zablokovala – a tým sa zablokovala aj továreň.“
Chlapec mal strach, ale nechal sa uniesť svetelnou cestou. O chvíľu stáli pred obrovskou budovou zo strieborných trubiek a farebných kolies. No všetky boli zastavené, zamrznuté v čase.
„Tu tvoríme sny pre všetky deti,“ povedal Sníček. „Ale bez tvojej predstavivosti nemáme palivo.“
Oliver sa rozhliadol. Obrovský valec niesol nápis: Zberač nápadov. Bol prázdny.
„Ako ho naplním?“
Sníček sa usmial. „Musíš znova začať veriť v nemožné.“
Viedol Olivera do miestnosti, kde boli uložené staré sny detí – lietajúca krabica pasteliek, hrad z cukrovej vaty, drak s knihou miesto krídel. Oliver si ich prezeral a v srdci sa mu rozohriala iskra. Spomenul si, ako si kedysi predstavoval, že má vlastný ostrov s domčekom z mušlí.
Keď na to pomyslel, jedna mušľa sa pred ním objavila. Ďalšia. A ďalšia. „Funguje to!“ zasmial sa.
Sníček prikývol: „Pokračuj!“
Oliver si predstavoval ďalšie veci: slona so zlatým chobotom, harmoniku čo hrá sama, listy stromov, ktoré rozprávajú básne. Každý nápad sa zmenil na svetelnú iskru a vplával do Zberača nápadov.
Továreň sa zatriasla. Najprv jemne, potom silnejšie. Kolieska sa roztočili. Farby sa vrátili. A obrovský komín vychrlil prvý sen – nádherný obraz dieťaťa, ktoré letí na obláčiku.
„Podarilo sa!“ vykríkol Sníček.
Ale potom sa ozval hlboký dunivý zvuk. Zo zadnej haly vyšiel Temnolez – tvor, ktorý sa živí strachmi detí. „Moje jedlo ste mi vypli!“ zareval.
Oliver sa triasol, no Sníček mu povedal: „Sny sú silnejšie než strach. Použi svoju predstavivosť.“
Oliver zavrel oči. Predstavil si veľký štít z hviezdneho svetla. Keď Temnolez zaútočil, štít ho odrazil. Potom si predstavil hudbu, ktorá dokáže strach ukolísať. Melódia znela továrňou, až Temnolez zmizol ako tieň.
Továreň pracovala znova. A Oliver sa zobudil v posteli s úsmevom – plným živých snov.
