Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami bola malá dedinka. A na okraji tej dedinky žil farmár so svojou rodinou. Veru mali veľa zvieratiek a deti ich mali veľmi rady.
Jedno letné ráno sa rozhodli, že si opäť zaobstarajú nejaké domáce zvieratko. Otec sa detí spýtal, čo by im urobilo najväčšiu radosť. A Miško a Katka obaja riekli: „My by sme chceli psíka.“
A tak sa otec rozhodol im splniť želanie a vypytoval sa po susedstve, či niekto nemá nejaké šteniatka, aby niektorému poskytli na farme domov. A veru aj jedna rodina práve mala dve šteniatka, a tak jedno otcovi odpredali.
On sa spokojne vybral domov a, ako aj očakával, deti sa už nemohli dočkať. „Aké krásne šteniatko!“ zaradoval sa Miško a Katka ho zase hneď hladkala po jeho bielo-hnedej srsti.
„A ako sa bude volať?“ opýtal sa otec detí a vyčkával, čo vymyslia. „No… môžeme ho volať Riko,“ riekla Katka pri pohľade do Rikových očí a Miško len súhlasne prikývol. „Tak teda vitaj doma, Riko.
Idem ti vyrobiť nejakú peknú búdu,“ riekol ocko a išiel do svojej dielne, kde začal píliť dosky a zbíjať ich postupne dohromady, zatiaľ čo deti sa hrali so šteniatkom na záhrade.
Rikovi sa zapáčil jeho nový domov a deti boli tiež natešené. No časom zistili, že Riko sa vôbec nechcel kúpať. Pobehoval si po záhrade, váľal sa v blate, v lístí a do vody ho nik nevedel dostať.
Aj keď Riko bol spokojný, časom si všimol, že deti sa radšej hrajú s inými zvieratkami ako s ním. Sám seba sa pýtal prečo a bol smutný. Raz však dobehol k deťom, no tie na neho zakričali: „S takým špinavcom sa my hrať nebudeme!“
Keď ho odohnali preč, smutný Riko sa rozbehol k neďalekému potoku a poriadne sa v ňom okúpal, takže na ňom neostal ani kúsok blata či lístia.
Spokojný sa pomaly vybral domov a dúfal, že detičky sa s ním budú zase hrať. Nechcel prísť o svojich kamarátov len kvôli tomu, že sa poriadne neumýva. A ozaj, keď sa vrátil, deti ho zase hladkali ako predtým a začali sa s ním hrávať.
A odvtedy, keď sa mal Riko umývať, už nikdy neodmietol vodu. Predsa sa čistý cítil oveľa lepšie. A oveľa krajšie bolo mať jeho malých kamarátov.
