Po mori plávala loď. Za kormidlom stál jej kapitán, hrozný pirát Karamelka. Nenechajte sa oklamať menom, bol naozaj hrozný. Cez oko mal čiernu pásku, na hlave klobúk s dlhým vtáčim perom a na sebe ošúchaný kabát. Na pleci mu po väčšinu času sedel hovoriaci papagáj Fifi.
„Tam už vidím ostrov s pokladom,“ radoval sa kapitán Karamelka.
„Budeme kopať. Zase drina,“ sťažoval sa papagáj Fifi.
Čoskoro pristáli pri ostrove. Presne ako papagáj predpovedal, kapitán a jeho poskoci vzali rýle a podľa starej mapy hľadali, kde začnú kopať. Po chvíli chodenia pirát Karamelka nakreslil do piesku krížik. Tam kopali a kopali, až kým nenarazili na truhlicu.
„Poklad! Bol tu! Budem bohatý,“ radoval sa pirát Karamelka.
Len čo truhlicu otvorili, Karamelka zbledol. Papagáj sa rozosmial.
„Bohatý kapitán našiel topánku,“ krákal Fifi.
Karamelka očervenel od zlosti.
„Niekto nás určite predbehol a urobil si z nás akurát žart,“ rozhorčoval sa. „Ale ja to tak nenechám. Mám ešte jednu mapu pokladu, kam sa určite ešte nikto nevybral. A tentoraz budem prvý ja.“
Piráti sa vybrali za ďalším pokladom. Našli ostrov, určili miesto a začali kopať. Opäť vykopali truhlicu. A keď ju otvorili, znovu v nej našli topánku.
„No tu už prestáva všetko! Pri všetkých kraboch! Veď ja som tu bol prvý,“ rozčuľoval sa kapitán Karamelka.
„Máš dve topánky,“ pripomenul mu papagáj.
„Veď sú každá iná. A obe sú ľavé. To sa ani nedá nosiť.“
A tak Karamelka doplával do pirátskeho mestečka, kde chcel z niekoho vymámiť mapu pokladu, pri ktorom ešte naozaj nikto nebol. Nemusel sa pýtať dlho.
„Predávam mapy pokladov,“ povedal jeden bohatý pán. „Len sa pozri, ktorá by sa ti páčila.“
Karamelka si pozrel mapy. Hneď dve z nich spoznal.
„Tu a tu som bol. Poklad som našiel, ale v truhlách boli len staré haraburdy.“
„To nie je možné, to sú všetko mapy k truhlám plným zlata,“ čudoval sa boháč.
„Kde si tie mapy vzal?“ pýtal sa pirát Karamelka.
„Kúpil som ich od jedného piráta. Ty asi nevieš, kde sa berú poklady, však?“
„Niekto zakope zlato a označí si to na papierik. A keď papierik stratí a niekto iný ho nájde, nájde aj ten poklad,“ hovoril Karamelka.
„No, to by sme mali pokladov dosť málo. A pritom je o ne veľký záujem. Vieš čo? Skús sledovať piráta Polbotku, on ťa určite k pokladu zavedie,“ povedal boháč a začal sa smiať.
Karamelka nechápal, čo je na tom smiešne. Napriek tomu sa na druhý deň vybral za loďou piráta Polbotku na more. Po niekoľkých dňoch ho loď priviedla k malému ostrovu. Tam loď zakotvila.
Karamelka zakotvil na druhej strane, aby si ho nikto nevšimol.
„Ostrov nie je veľký, ale kým ho prebehnem, nebudem vedieť, čo zatiaľ Polbotka robí,“ premýšľal Karamelka. „Fifi, leť na výzvedy a sleduj ho.“
„Už letím,“ zaškriekal Fifi a zmizol medzi stromami.
Keď bol Karamelka v polovici cesty, papagáj sa vrátil.
„Polbotka odpláva,“ hlásil.
„Čože? Takto rýchlo? A čo tu robil?“
„Kopal,“ povedal Fifi.
„On našiel poklad?“ rozčuľoval sa Karamelka.
„Nie, nenašiel. On ho vyrobil.“
„Zaveď ma tam, Fifi.“
Papagáj zaviedol Karamelku na miesto, kde pred chvíľou pirát Polbotka zakopal poklad. A naozaj, opäť tu bola v zemi truhlica so starou topánkou.
„Pri tomto poklade som prvý, a predsa v ňom nie je žiadne zlato,“ hneval sa Karamelka.
„Nie, Polbotka vyrába poklady. Asi sa tým dobre baví,“ povedal Fifi.
„No toto! Pri všetkých morských pannách! Prečo tam nedá niečo užitočné, keď už vyrába poklady?“ rozčúlil sa Karamelka.
Pirát premýšľal. Stále len hľadá poklady. Ale keby ich všetky našiel a vybral, kde by zobral ďalšie? Veď by sa potom minuli. Piráta Polbotku asi napadlo to isté, a tak sa rozhodol nejaké poklady pridať. Ale prečo do nich dával topánky?
„Načo sú potom také poklady dobré?“ rozčuľoval sa Karamelka nahlas.
„Pre radosť z hľadania. A pre radosť, že si to našiel,“ povedal Fifi.
„Na tom niečo je,“ povedal Karamelka.
„Dávať je lepšie, než brať.“
„Čo to zas trepeš za múdrosti?“
„Opačný poklad, tiež poklad.“
Karamelka sa zasmial. Ten jeho papagáj je ale fiškus.
„Dobre, Fifi, pridáme niečo do pokladu. Urobíme obrátený poklad. Namiesto toho, aby sme si niečo vzali, niečo doňho pridáme. A napíšeme k tomu papierik – Kto nájde tento poklad, musí niečo dať.“
Presne ako Karamelka povedal, tak aj urobil. Ale čo cenné by mohol do truhlice pridať on? Všetko nechal na lodi a tá kotví na pláži. Predsa nebude v horúčave behať sem a tam. Prehľadal vrecká svojho dlhého kabáta.
„Nuž, pridám do truhlice túto prázdnu fľašu.“
„To je poklad, nie smetný kôš,“ upozornil ho papagáj.
„Nič lepšie so sebou nemám. A nebuď drzý, Fifi. Pri ďalšom poklade budem štedrejší, neboj sa.“
„Pri ďalšom?“
„No jasné,“ usmial sa Karamelka. „Hľadanie pokladov ma baví. Nemusí v nich byť vždy zlato. Aj prekvapenie je zábavné. A ja som zvedavý, keď o rok priplávame, koľko toho v tej truhle bude.
A tak pirát Karamelka stále hľadal poklady. Ale namiesto toho, aby z nich niečo bral, vždy do nich niečo pridal. A keď sa o rok vrátil k ostrovu, kde zakopal topánku s fľašou, nestačil sa čudovať, čo všetko tam našiel. Bola tam navyše ponožka, kompas, prsteň, mušľa, mince, šatka a mapa. Mapa s ostrovom, kde sa nachádza ďalší opačný poklad.
Pirát Karamelka vymyslel skvelú hru na poklady, ktorá sa zapáčila väčšine pirátov aj námorníkov. A nakoniec si ju v lete môžete zahrať aj vy, deti. Stačí len niekde ukryť poklad, nakresliť mapu a odovzdať ju ďalšiemu hľadačovi. Schválne, koľko vecí tam pribudne.
