„Mami, mami! Počuješ to? Hasiči majú výjazd. Musím im ísť pomôcť.“ Prosebný hlások doliehal zo záhrady až k maminým ušiam do kuchyne. „Ale, Janko, majú teraz veľa práce. Ty si ešte príliš malý. Pôjdeš za nimi, až budú mať viac času,“ odpovedala prísne mamička.
Janko mal iba šesť rokov, ale už presne vedel, čím chce byť. Hasičom. Už v kočíku fascinovane pozoroval hasičské autá a veľkých mužov v uniformách. Keď rástol, pridala sa k tomu aj túžba zachraňovať ľudí. Často chodil na hasičskú stanicu.
A miestni hasiči ho mali veľmi radi. Raz mu dovolili vyskúšať prilbu, inokedy zas sedieť v hasičskom aute. Keď sa hasiči vrátili z výjazdu, Janko sa rozbehol rovno k nim. Chcel vedieť všetky podrobnosti. Keď si vypočul celý príbeh, rozhodne povedal: „Nabudúce však musím ísť s vami!“ Kamaráti hasiči sa mu snažili vysvetliť, že je na to ešte príliš malý, a nechali ho aspoň pomôcť s upratovaním uniforiem.
Potom chlapček odišiel domov. Keď sa tak so smutnými očkami vracal domov, začul mňaukanie. Ten jemný, ustráchaný hlások sa k nemu znášal niekde z výšky. Obzeral sa naokolo, až zrazu uvidel malé mačiatko. Sedelo na strome a triaslo sa od strachu.
Janko dlho nerozmýšľal a rozhodol sa konať. Začal liezť na strom, aby mačiatko zachránil. Keď bol konečne hore, chytil mačiatko do rúk a začal ho upokojovať. „Neboj sa, Murko, už si v bezpečí. Spolu sa bezpečne dostaneme dole.“ V tej chvíli však vybehla von susedka, ktorej ten strom patril.
„Jaj, Janko! Drž sa! Hlavne nespadni!“ Mala o Janka veľký strach. Rýchlo bežala po telefón, aby zavolala hasičov. Tí nezaváhali a okamžite bežali Jankovi na pomoc. Pribehlil však práve vo chvíli, keď už mal Janko takmer celú cestu za sebou. Hasiči s obdivom sledovali Janka, ako ochranársky drží mačiatko a šplhá dolu zo stromu. Už zostávalo len pár posledných krokov, keď sa ozval obrovský potlesk. Hasiči boli nadšení, aký statočný chlapec Janko je. Ešte viac ich však potešilo, že je v poriadku.
O pár dní doma u Janka zazvonil telefón. Bol to sám veliteľ miestnej hasičskej stanice. Dohodol sa s Jankovou mamičkou, aby prišli na stanicu. Janko sa veľmi tešil.
Keď prišli do hasičskej stanice, jeho oči zaplavilo nadšenie. Čakali tu na neho hasiči postavení do radu. V ich čele stál veliteľ a v ruke držal medailu. „Janko, preukázal si svoju statočnosť. Bez zaváhania si zachránil malé mačiatko,“ začal svoj prejav veliteľ a pokračoval: „Keď vyrastieš, bude z teba skvelý hasič. Teraz si si však zaslúžil medailu čestného malého hasiča.“ Za potlesku všetkých zavesil Jankovi medailu na krk a daroval mu jeho prvú hasičskú prilbu.
Počas veľkej oslavy hasiči predstavili mamičke svoj plán. Rozhodli sa pripraviť pre Janka a ďalších budúcich hasičov krúžok, kde budú učiť deti, ako sa stať dobrými hasičmi. Janko bol šťastný a každý deň sa sústredil na to, aby raz mohol hrdo nosiť hasičskú uniformu.
