Bola raz jedna horúca púšť. Všade navôkol sa ligotal piesok a slniečko posielalo horúce lúče na svoju pieskovú krajinku.
Na púšti by sme našli zvieratká či rastliny, ktoré ľúbia teplo a sucho im nevadí. Žijú tam napríklad ťavy, hady, ale našli by sme tam aj malé zvedavé jašteričky. Nenašli by sme tam však ruže či ovocné stromčeky, ale napríklad kaktusy.
Keď tu zrazu sa stalo na horúcej púšti čosi nevídané. Z ničoho nič tam vyrástol malý stromček.
Stromček bol síce maličký, no bol na seba veľmi hrdý. Mal krásne zelené lístky, ktorými sa hrdo pýšil. Bol očarený svojou krásou a tým, že dokázal vyrásť v takom suchu.
Vedľa neho však rástol obyčajný kaktus plný pichliačov. Malý stromček sa naňho každý deň pozeral a posmieval sa mu.
„Pozri sa na seba! Si celý pichľavý. Nemáš také krásne lístky ako ja,“ posmieval sa mu malý stromček.
Kaktus si však z toho nič nerobil.
„Si ešte maličký, raz to pochopíš,“ odvetil mu vždy s úsmevom.
Jedného dňa sa púšťou prehnala piesočná búrka, po ktorej prišli najhorúcejšie dni leta. Slniečko bolo vysoko na oblohe a jeho horúce lúče štípali nielen malý stromček, ale dokonca aj piesok.
Zem vyschla a stromčeku začali pomaly vädnúť lístky, ktorými sa predtým tak pýšil. Veru už nevyzerali tak krásne ako predtým. Stromček bol smädný a slabý.
Ako si smutne nariekal od smädu, zrazu si všimol malého vtáčika, ktorý priletel ku jeho susedovi, pichľavému kaktusu. Opatrne sa vyhol pichliačikom, sadol si naňho a začal z neho piť vodu.
Stromček bol prekvapený.
„Ty máš v sebe vodu?“ spýtal sa ho potichu, keď vtáčik odletel.
Kaktus len pokojne prikývol a odvetil:
„Síce nie som najlepší zdroj vody, ale viem utíšiť veľký smäd a trošku prírode pomôcť,“ povedal s úsmevom.
Stromček sa vtedy zahanbil za všetky posmešky, ktoré mu vravieval. No bol tak smädný, že to už nevydržal, a nesmelo sa opýtal:
„Prosím, môžem sa aj ja napiť trošku vodičky?“
Kaktus sa však na malý stromček nehneval. Vedel, že je ešte maličký, že je na púšti jediný taký iný a že sa toho má ešte veľa učiť. A práve preto sa s ním ochotne podelil.
Stromček sa konečne napil vodičky a jeho lístky sa opäť krásne zazelenali. Malý stromček opäť trošku dospel.
Naučil sa, že nie je dôležité, ako vyzeráme. Každý sme špeciálni niečím iným. Kaktus vie žiť na púšti a dať nám vodičku, keď treba, a stromček rozkvitol práve tam, kde ešte žiaden iný stromček nerozkvitol.
A tak sa už stromček nikdy nikomu neposmieval a s kaktusom sa stal dobrým kamarátom.
