Veľkonočné sviatky klopali na dvere a všade navôkol sme mohli cítiť vôňu jari. V mestách sa rozliehala vôňa prvých kvitnúcich kvietkov či sviatočných koláčikov.
Veselé detičky radostne ozdobovali vajíčka či strihali smiešnych zajačikov, ktorých lepili na okná škôl či škôlok. Sviatočná atmosféra prichádzajúcich sviatkov sa niesla vzduchom ako jemný vánok.
Bol Veľký piatok a dievčatko menom Julka pozeralo v obývačke rozprávky. Dnes sa nešlo do školy ba ani do práce, pretože boli prázdniny a aj sviatok. Julka sa však na Veľkú noc vôbec netešila. Nemala ju rada. Bola smutná z toho, že ju jej braček Mirko a ocko opäť popolievajú a vyšibú a ešte za to dostanú aj čokoládové vajíčko či nejaké korunky. Veď predsa, to sú pre dievčatká tie najhoršie sviatky v roku.
„Veľká noc je hrozne nefér! My, dievčatká, sa trápime a chlapci sa tešia a majú kopec sladkostí,“ povedala nahnevane, prepínajúc rozprávky v televízore.
Mamička sa na ňu z kuchyne usmiala.
„Vieš, zlatko, to sú tradície, ktoré sú tu už veľmi veľa rokov,“ vysvetlila jej mamka s úsmevom a podala jej šálku čaju.
Dievčatko rázne pokrútilo hlavou. Nesúhlasila s týmito tradíciami.
„Ale tieto tradície nie sú vôbec pekné. Prečo nás vlastne musia chlapci polievať?“ spýtala sa zvedavo.
Mamička sa posadila k dcérke a pustila sa do vysvetľovania:
„Poviem ti to tak, ako to kedysi vysvetľovala mne moja mamička. Dievčatá sa polievajú preto, aby boli zdravé a krásne ako princezné celý ďalší rok. Voda je príroda plná zázrakov a má nám priniesť zdravie a krásu. A ten farebný prútik, s ktorým nás chlapci ‚šibajú‘, nám má priniesť život a silu. Aspoň tak sa to kedysi dávno vravievalo. Vieš, ľudia si mysleli, že takto sa rozdáva ženám zdravie, sila a dobrá nálada na celý rok. A ostalo to tak až dodnes,“ dokončila príbeh mamička.
Julka tomu začala pomaličky rozumieť.
„Takže je to tradícia, ktorá sa musí dodržiavať?“ spýtala sa.
Mamička sa zasmiala.
„Nie každý ju dodržiava, ale je pekné si naše tradície udržiavať a vážiť si ich. A navyše, nie sú až také zlé, veď je to aj celkom sranda. Veď sa to deje len jeden deň v roku, tak to predsa vydržíme. A budeme aspoň krásne a zdravé,“ žmurkla na ňu maminka.
A tak sa Julka Veľkej noci už tak nebála. A dokonca aj pochopila význam oblievačky a šibačky. Veľkonočný víkend trávila hraním sa na dvore či zdobením veľkonočných vajíčok, dokonca videla sviatky aj v kostolíku, kde sa jej piesne a tradície páčili tiež.
S mamičkou pomaličky prichystali aj poriadnu výslužku pre šibačov. Nachystali im krásne čokoládové vajíčka či napečené chutné dobroty. Prišiel pondelok a s ním aj oblievačka.
Julka vstala, vybrala sa do obývačky a dostala poriadnu nádielku vody rovno na celé pyžamko! Ocko aj braček Mirko sa usmievali od ucha k uchu, vyparádení v najkrajších košieľkach.
Dievčatko sa však nehnevalo a s úsmevom im podala čokoládové vajíčko. A s každým oblievačom Julka veselo rozdávala chutné vajíčka či iné dobroty a už sa veru viac nedurdila. Veď výslužka sa vlastne ušla aj jej a k tomu bude ďalší rok zdravá a krásna ako taká princezná.
A čo vy, detičky, tešíte sa na Veľkú noc?
