Viete o tom, že aj čerti majú školu? Veruže majú. A učia sa tam rovnako ako aj my. Matematiku, prírodopis, hudobnú výchovu. A práve z hudobnej sa v tomto školskom roku nedarilo čertíkovi Bertíkovi. Keď mal spievať, nevydal zo seba ani jeden správny tón. Všetko bolo falošné. Chúďatá jeho spolužiaci, chúďa pani učiteľka. Nedalo sa robiť nič iné, iba Bertíka nechať z hudobnej prepadnúť.
Veru tak sa aj stalo. Na vysvedčení mu svietila veľká päťka. A to okrem hanby znamenalo pre Bertíka aj to, že musel v auguste robiť z hudobnej reparát, dokázať paniam učiteľkám, že sa ten spev naučil, že pozná všetky noty a že nespieva falošne.
A tak sa Bertík celé prázdniny učil spievať, kade chodil, tade spieval. Až tak veľmi, že už všetkým liezol na nervy. Spieval na výlete, aj pri varení, ba dokonca aj pri večernom kúpaní vo vani. No stále mu to nešlo. Jeho starý otec to už nemohol počúvať. „Možno ti to pôjde lepšie, ak ti budem do toho hrať na gitare.“ A začal hrať. A Bertík do toho spieval. Lenže ako inak, falošne. A tak sa aj dedko vzdal myšlienky, že ho naučí spievať.
No gitaru mu tam ale nechal a Bertíka veruže zaujala. Postupne sa učil noty a keď vedel noty, skúšal hrať aj pesničky. A keď hral, už ho ani nenapadlo spievať. Gitaru si zobral dokonca aj na opravné skúšky a namiesto spevu zahral. A panie učiteľky mu tak tlieskali a tak sa im to páčilo, že celkom zabudli, že tam bol Bertík kvôli spevu.
A Bertík nielenže tie skúšky spravil, odvtedy hral na všetkých akciách, založil si dokonca kapelu a o pár rokov púšťali jeho pesničky v rádiu. Takže nezabudni! Ak niečo nevieš, je celkom možné, že ti môže ísť niečo iné. A môžeš v tom byť výborný.
