Pani učiteľka vyhlásila na začiatku marca súťaž. „Milé deti! Určite viete, že marec je mesiac kníh. Preto ten, kto za mesiac prečíta najviac kníh, vyhrá prvé miesto a dostane veľkú odmenu.“ Deti mali na konci mesiaca o prečítaných knihách ostatným porozprávať.
Jurka súťaž najskôr nezaujímala, nerád čítal knihy, radšej sa hral na počítači, alebo pozeral televíziu. Keď však videl, že jeho spolužiaci sa súťaže chcú zúčastniť, rozhodol sa, že aj on skúsi prečítať jednu, dve knižky a uvidí, či ho to bude baviť, alebo nie. Nechcel zostať v hanbe, že by neprečítal nič. Poobede zašiel do knižnice a vypožičal si knihu Traja pátrači. Odporúčala mu ju pani knihovníčka, vraj ho určite bude baviť. Jurko však knižku hodil doma do kúta a zabudol na ňu.
Ako vždy, radšej sa hral na počítači, alebo pozeral televíziu. V sobotu však vypadla elektrina a vonku pršalo. Jurko nemal čo robiť, a tak si spomenul na vypožičanú knihu. Začal a už sa od nej neodtrhol. Veľmi ho zaujalo čítať knihu o troch pátračoch, ktorí museli riešiť záhadu šepkajúcej múmie. Večer elektrina naskočila, no Jurko sa už k počítaču ani k televízii nevrátil. Celý víkend čítal, pretože bol zvedavý, ako príbeh skončí. A v pondelok? V pondelok už kniha bola prečítaná a Jurko išiel do knižnice znova. A čítal a čítal a čítal.
Do konca mesiaca prečítal ešte desať kníh, a keď to povedal pani učiteľke, tá mu ani nechcela uveriť. „Naozaj Jurko? Neklameš? No že mi povedz, o čom knižky boli!“ Jurko jej začal rozprávať a rozprával tak nadšene, že mu pani učiteľka naozaj uverila. Jurko síce súťaž o prečítané knihy nevyhral, no objavil, aké sú knihy úžasné, a to bolo to najkrajšie víťazstvo.
