Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden namyslený princ. Toho nezaujímalo nič iné len poľovačky. Nevenoval sa kráľovským povinnostiam a ani sa neučil. Celé dni jazdil na koni po celom kráľovstve a strieľal chúďatká zvieratká, len tak pre zábavu.
Ľudia už na neho boli nahnevaní. Veď dobre, niekedy je poľovačka osožná, ale strieľať len tak pre zábavu, to sa nerobí. Nepáčilo sa a to ani lesnej víle Line. Lina už dlho sledovala, ako sa princ škaredo správa k prírode a zvieratkám okolo seba a chcela ho za toto potrestať. Premenila princa na zajaca.
Chudák princ. Z ničoho nič sa stal zvieraťom, ktoré len donedávna lovil. A zrazu sa cítil úplne stratený. Behal zmätene po lese a bal sa každého šuchotu. Čo keď to bude medveď alebo vlk ? A čo ak to bude nejaký poľovník ? Zastrelí ho a on tu zomrie. Ako zajac. Ubiehali dni a princ bol stále zajacom. Jedol trávu a zakrádal sa v kríkoch. Bol smutný a nahnevaný. Kto mu toto spôsobil? Jeho myšlienky prerušil jazdec na koni. Stále presne oproti nemu a naťahoval luk. Zajac sa prestrašil, no nevládal sa ani pohnúť. No tak teraz umriem, pomyslel si. Och aký som len bol bezcitný. Koľko zvieratiek umrelo mojou rukou! Princ – zajac zavrel oči a lúčil sa so životom.
A vtom sa stal zázrak. Pred ním sa objavila lesná víla a jazdca zastavila. A princa premenila späť do svojej podoby. „ Verím milý princ, že už si sa poučil. O zvieratá sa treba starať a nie im ubližovať.“ Princ prikývol. Vrátil sa domov, kde ho už všetci oplakali a zaprisahal sa , že už nikdy nepôjde na poľovačke. Ktovie, koľko ľudí je ešte v tom lese zakliatych na zajace .
