Ako sa zvieratká hrali s veľkonočnými vajíčkami

Zvieratká majú tiež radi jar. No a Veľkú noc tak isto. Každé z piatich zvieratiek dostalo od veľkonočného zajačika vajíčko. A pretože sa zvieratká hrajú rovnako radi ako deti, rozhodli sa, že budú s vajíčkami hrať hru.

Na záhrade sa zišli pes Azor, baránok Bečka, somár Hýkal, mačka Agáta a morča Píďo. Hra spočívala v tom, že každý bude kotúľať svoje vajíčko po tráve. Čie vajíčko sa dokotúľa najďalej, ten bude víťazom a vyhrá čokoládového zajaca.

Ako prvý kotúľal svoje modré vajíčko somár Hýkal. Kotúľalo sa po zelenej tráve pekne rovno, po chvíľke sa zastavilo.

„Che, som zvedavý, kto moje vajíčko predbehne, í-á hehe,“ zasmial sa Hýkal.

Rozprávka pre deti Ako sa zvieratká hrali s veľkonočnými vajíčkami
Ako sa zvieratká hrali s veľkonočnými vajíčkami, Anička I.

Druhá na rade bola mačka Agáta. Štuchla chlpatou packou do vajíčka. Červené vajíčko sa začalo mäkko kotúľať trávou. Predbehlo modré vajíčko osla Hýkala a zastavilo sa o krtinec. Agáta sa chcela užuž radovať, keď tu sa kôpka zachvela a vykukol z nej krtko.

„A pozrime,“ hovorí krtko veselo, „nádielka je tu! Našiel som nádielku!“ Krtko schmatol červené vajce a zmizol späť v krtinci.

„Počkaj! To bolo moje!“ volala Agáta, ale krtko už bol dávno preč. Agáte bolo jasné, že čokoládového zajaca dnes nevyhrá. Somár Hýkal teda zostal v hre. Porazí ho tretí súťažiaci?

Zvieratká napäto čakajú, ale nič sa nedeje.

„No tak, Azor, už kotúľaj,“ naliehal baránok Bečka na psa.

Lenže Azor len hlasno mľaskal.

„Ja už nemám čím,“ zahuhlal s plnými ústami. On to svoje vajíčko zjedol aj so škrupinou! Teraz sa práve snažil dať si preč z jazyka labkou zvyšky škrupín.

„Ty si ale trdlo,“ povedala mu Agáta.

„Prepáčte, keď ja som už mal hrozný hlad.“

Štvrtý sa pripravil baránok Bečka. Rozkotúľal svoje vajíčko, až predbehlo vajíčko osla Hýkala, prehnalo sa cez krtinec a hnalo sa ešte kúsok ďalej do trávy, kde sa zastavilo.

„Som jasný víťaz. Prepáč, Piďo, ale ty nemáš takú silu. Si veľmi malé morča,“ vraví baránok Bečka.

„Piďo? Kde si?“

Všetci pozerajú, namiesto Piďa sa štartom kotúľa veľké žlté vajce. Kotúľa sa trávou stále vpred, míňa vajíčko osla Hýkala, vyhlo sa elegantne krtincu a ženie sa stále ďalej. Už dokonca míňa aj vajíčko baránka Bečky! A stále sa ženie ďalej!

Zvieratká napäto sledujú, ako sa konečne žlté vajíčko zastavilo v tráve na konci záhrady.

„Morča Piďo vyhralo!“ volajú natešene aj prekvapene zároveň zvieratká.

„Ale kde je?“

Piďo tu nikde nebol.

Zrazu sa žlté vajíčko na konci záhrady rozbalilo a zamávalo im morča s chrbátikom natretým na žlto.

„Morča Piďo je to vajíčko!“ zvolal neveriacky pes Azor. „Nafarbilo sa na žlto a zvinulo sa do klbka. Ešte, že som ho nezjedol!“

„To muselo byť namáhavé, robiť po celý čas kotrmelce,“ obdivovala morča mačka Agáta.

A tak morča Piďo vyhralo čokoládového zajaca. S ostatnými zvieratkami sa oňho rovným dielom rozdelilo.

„Predsa len som nehralo podľa pravidiel,“ priznalo.

„Už o tebe nikdy nepoviem, že si malé a slabé morča,“ povedal baránok Bečka. „Drieme v tebe veľký bojovník, morčiak.“

Zvieratká zjedli čokoládového zajaca a zostali sa spokojne vyhrievať na slnku. Pri tom iste rozmýšľajú, čo podniknú nabudúce.

4.6/5 - (61 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *