Neobyčajní princovia

Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.

A to doslova. Princovia totiž mali tajomstvo. Skutočne dokázali čarovať. Keď spolu povedali čarovné zaklínadlo, ktoré poznali len oni, splnilo sa im všetko, čo si v tej chvíli priali. Vo vedľajšom kráľovstve, hneď za ďalším kopcom, žili ich teta a ujo. Často ich chodili navštevovať. Šimon a Sanel mali tetu a uja veľmi radi a radi s nimi trávili čas. Cesta do vedľajšieho kráľovstva viedla cez les. Jazdili k nim na koni a cestu si vždy užívali. Princovia a ich rodičia ju poznali naspamäť.

Jedného dňa, keď po nej prechádzali, sa však stalo niečo nečakané. Zrazu sa pred nimi objavili zbojníci. Vyskočili spoza kríka a zakričali: „Peniaze alebo život!“ Kone kráľa a kráľovnej sa zľakli a vyskočili na zadné nohy. Rodičia z nich takmer spadli. Šimon a Sanel boli tiež vystrašení, ale vedeli, že len oni môžu pomôcť rodičom a sebe. Pozreli sa na seba a hneď vedeli, že myslia na to isté. Potichu začali spoločne odriekavať čarovné zaklínadlo: „Nech sa všetko rýchlo zmení, nech to nie je už len sen. Veríme, že to bude teraz, splň sa naše želanie zaraz.“

Rozprávka pre deti Neobyčajní princovia
Neobyčajní princovia, Anička I.

Potom princovia zavreli oči, chytili sa za ruky a začali sa diať veci. Zbojníci spadli z koní a  zo stromov sa spustili liany a začali ich tak pevne omotávať, že sa zbojníci nemohli ani pohnúť. Pokúšali sa utiecť, ale ich sila bola v porovnaní s čarovnou malá.

Rodičia nechápali, čo sa deje. Len krútili hlavami a sledovali, čo sa pred nimi deje. Princovia sa len potmehútsky smiali a čakali, kým stromy dokončia ich želanie. „Nuž, teraz môžeme hodiť zbojníkov na kone a odviezť ich rovno k tete a ujovi. Tam už si s nimi poradia.“ Sanel sa usmial a žmurkol na Šimona. A ako povedal, tak aj urobili.

Keď potom prišli k tete a strýkovi, odovzdali im zbojníkov a tí ich náležite potrestali.

Keď im všetko rozprávali, teta a ujo sa na seba len usmievali. Vedeli, že Šimon a Sanel sú výnimoční chlapci. Vedeli, že majú čarovnú moc. Ale vedeli aj to, že princovia sú čarovní aj v iných smeroch. V tom, že vedeli, ako správne používať svoju moc. A to je to najdôležitejšie.

4.3/5 - (72 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *