Lucka a Jakub dostali na Vianoce šteniatko. Malé, milé, zlaté, všetci sa z neho tešili, všetci ho obskakovali, kupovali mu hračky, nosili mu dobrôtky, mazlili sa s ním. Všetko bolo super, nik z rodiny nerátal, že by mohli byť so šteniatkom nejaké veľké problémy. Spoločne sa po Vianociach tešili aj na Silvestra.
Navarili si dobré jedlo, kúpili prskavky, usadili sa pri televízii a chystali sa sledovať sviatočne vysielanie. Po večeri, keď sa už vonku zotmelo, sa však z ulice začali ozývať výbuchy.
Ľudia z okolia začali hádzať petardy a delobuchy. Rodina aj deti boli na to zvyknutí. Šteniatko však nie. Pri prvom výbuchu nadskočilo meter vysoko a pazúrom zasiahlo Jakuba, ktorý ho držal v náručí, do tváre. Jakub sa zľakol a šteniatko pustil na zem. To sa rozbehlo a hore dole začalo vrážať do nábytku. Zrútilo kvety aj vázu na stole. Upokojili ho až vtedy, keď výbuchy z vonka prestali. No o chvíľu začali strieľať zas.
A chúďa šteniatko. Tak sa bálo! Nikdy pred tým také silné zvuky nepočulo. Navyše psíkovia počujú zvuky ešte silnejšie ako my, preto sa mu to zdalo, že mu výbuchy lomozia rovno pod uškami. Opäť začalo behať hore dole. Narážalo do skríň a do dverí. Zúrivo štekalo.
Susedia, ktorí bývali nad nimi i pod nimi, zúrivo vykrikovali, aby si s tým šteniatkom urobili poriadok. Lenže ako? Kam ho dajú? Ako ho presvedčia, že sa nemusí báť? Po chvíli, len čo prestali strieľať, sa šteniatko zvalilo vyčerpané na zem. Triaslo sa a nechcelo jesť ani piť, bálo sa aj obyčajného dotyku. Rodičia sa obávali, ako šteniatko zvládne polnoc, čas, v ktorom ľudia hádžu petardy najviac.
Tu Jakubko dostal nápad! Celá rodina sa presťahovala pred polnocou do pivnice. Steny tam boli hrubé, výbuchy tam nebolo tak počuť. Posadali si na staré škatule a čičíkali šteniatko. Tak prežili polnoc. Nevideli ani jeden ohňostroj! No nevadilo to, lebo pomohli šteniatku, aby sa nebálo.
Preto netreba na Silvestra zabúdať na to, že v okolí je veľa takýchto šteniatok, ktoré sa na Silvestra veľmi boja a netreba ich trápiť zbytočnou pyrotechnikou. Nový rok sa dá osláviť aj inak. Či?
