Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie – nech to stojí čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Jožko bol na seba hrdý a tešil sa, ako sa polepší. Večer sa ho mama pýta: „ Už si si umyl zuby?“ Jožko chcel v prvom momente zaklamať. Potom si však uvedomil, že si dal predsavzatie a tak pokrútil hlavou a išiel si ich umyť. Bol na seba hrdý, páčilo sa mu to. No postupne, ako ubiehali dni, zistil, že hovoriť stále pravdu nebolo vždy jednoduché.
V prvý týždeň po vianočných prázdninách písali písomku z matematiky. Samozrejme, že sa neučil a tak trošku pri písomke odpisoval od svojho spolužiaka Mareka. Učiteľka však na to prišla pri opravovaní písomiek a Jožka zavolala do kabinetu. „Písal si tú písomku sám?“ Jožko zaváhal. Chcel zaklamať, no spomenul si, čo si sľúbil na Nový rok. „ Nie, pani učiteľka!“ Učiteľka si vzdychla. „Kto ti teda pomáhal? Povedz pravdu, neklam.“ „Bol to Marek.“ Jožko bol so sebou spokojný. Menej s ním však bol spokojný Marek, ktorý kvôli Jožkovmu prezradeniu ostal po škole.
Na druhý deň prišla Jožkových rodičov pozrieť teta Róza. Bola tučná a škaredá a oblečené mala hnusné krikľavé šaty. Jožka sa na ne opýtala: „ Čo hovoríš, môj drahý na moje nové pekné šaty?“ „ Vyzerajú odporne!“ vyriekol opatrne Jožko, „ vyzeráte v nich škaredšia a tučnejšia ako naozaj ste.“ Tetka Róza neverila vlastným ušiam a skoro sa obliala kávou. Mame skoro zabehol koláč a otec pustil z rúk sklenenú misu. Jožko však bol spokojný, hovoriť pravdu je ešte zaujímavejšie ako klamať. Teta Róza sa však nahnevala a dušovala sa, že už ku nim nikdy nepríde.
Večer si mama s otcom zavolali Jožka a dohovorili mu. Hovoriť pravdu je síce pekné, no niekedy pravdou môžeme ľuďom aj ublížiť. Jožko si uvedomil, že to prehnal. Na druhý deň zavolal tete Róze a ospravedlnil sa jej. A odvtedy síce stále dodržiaval novoročné predsavzatie a neklamal, no pravdu hovoril tak, aby to iných nebolelo.
