V ďalekej dedine stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko s huňatým psíkom. Volala sa Janka. Čiernovlasé dievčatko s hnedými očami a krásnym úsmevom. Lenže práve teraz bola smutná. Stála na chodníku pred svojím domčekom a v ruke držala vodítko pre svojho psíka. Ten verne sedel vedľa nej. Obaja sa pozerali na dom a tvárili sa posmutnelo.
Zrazu za nimi zatrúbilo auto. Veľké nákladné auto. Bolo to sťahovacie auto a bolo plne naložené. Všetky veci patrili Janke, jej psíkovi a jej rodičom. Mali sa sťahovať ďaleko odtiaľ, a preto boli Janka aj jej psík nešťastní. Ešte chvíľu stáli pred domom – chceli sa tu so všetkým rozlúčiť.
„Jani, už je čas!“ volala na dievčatko mamička. Čas nastúpiť do sťahovacieho vozidla a odísť. „Ach áno, tak poď, kamoš, ideme!“ smutne povedala Janka svojmu psíkovi. Nastúpili do auta a odišli.
Na nový domov si Janka aj jej psík museli zvyknúť. Trochu im to trvalo, ale za nejaký čas sa im začalo páčiť aj v novom dome. Občas sa im ale predsa len zacnelo po tom starom, kde bývali.
Raz takto sedeli na terase, pozerali sa do diaľky a spomínali na svoj bývalý domov, keď tu sa niečo ďaleko v tráve zaligotalo. Malé svetielko. Ako sa približovalo k nim, bolo väčšie a väčšie. Keď sa svetielko objavilo pred nimi, zistili, že je to v skutočnosti víla, okolo ktorej sa vznáša krásna žiara. Janka so psíkom na ňu neveriacky pozerali.
Keď víla uvidela, akí sú prekvapení, začala všetko vysvetľovať: „Ahoj, ja som kúzelná víla Jasnenka. Už dlhší čas vás pozorujem. Viem, prečo ste takí smutní a že sa vám občas zacnie po vašom bývalom domove. Chcela by som vám pomôcť.“
„Ale ako?“ spýtala sa hneď Janka. „Niečo vám dám,“ pokračovala víla. „Tu máte odo mňa glóbus. Nie je obyčajný, ale kúzelný. Trikrát s ním zatočte a potom ho stačí zastaviť na mieste, kam by ste sa chceli pozrieť. Prstom na miesto ukážete. Zatvoríte oči a predstavíte si ho. A potom uvidíte, čo sa bude diať.“ Víla Jasnenka sa usmiala, dala im do ruky kúzelný glóbus a zmizla.
Janka so psíkom a s glóbusom rýchlo bežali do svojej izbičky. Položila glóbus na stôl a nervózne si šúchala ruky. Chcela ho vyskúšať, ale bála sa. Natiahla naňho ruku, a než s ním trikrát zatočila, pozrela sa na svojho psíka a spýtala sa: „Tak čo myslíš, mám to skúsiť?“ Psík štekol na znamenie súhlasu.
Janka sa nervózne nadýchla, potom zase vydýchla a zatočila glóbusom. Otočila ním trikrát, našla na ňom mesto, kde pôvodne bývali, a ukázala naň prstom. Potom zavrela oči a predstavila si svoj bývalý dom. Urobila všetko, ako jej poradila víla Jasnenka.
Zrazu to okolo Janky začalo svietiť ako okolo víly. Žiara sa zväčšovala a kúzelne sa točila okolo. Janka chytila svojho psíka do náručia a privrela oči. Potom sa zablýskalo. Kým Janka otvorila oči, stála presne na mieste, ktoré prstom vyznačila na glóbuse. Ocitla sa pri svojom bývalom dome. Ten kúzelný glóbus ju tam dokázal preniesť. Janka bola šťastná, snáď ešte viac ako jej psík. Užili si skvelé popoludnie na mieste, kde to mali veľmi radi. A späť sa dostali úplne rovnako. Glóbus sa totiž premiestňoval s nimi.
Odvtedy Janka a jej psík už nikdy neboli smutní. Keď sa im zacnelo, zatočili kúzelným glóbusom a zašli si na miesta, kde to mali radi. Navyše Janka bola veľmi rada, že si víla všimla, že je smutná, a pomohla jej. A tak sa aj ona rozhodla vnímať okolie, všímať si svojich kamarátov, aby im potom mohla pomôcť alebo ich rozveseliť. A na toto nikdy vďaka víle nezabudla.
