Večer, keď už všetci spia, vylietavajú zo svojich úkrytov maličké víly a navštevujú naše domovy. Vyhľadávajú detské izbičky a prekĺzajú cez okno až k deťom. Nájdu malú štrbinku a vkĺznu pod vankúš. Hľadajú, či tam nie je nejaký vytrhnutý zub.
Nie vždy je to ale pre vílu jednoduché. Nie vždy zúbok vezme so sebou. Niekedy to jednoducho nejde, tak ako tomu bolo aj nedávno v noci.
Nočná víla potichučky vletela do izbičky Anky. Malej copatej dievčinky, ktorej vypadol jej prvý zúbok. Celá natešená, že si pre neho príde víla, schovala si ho pod vankúš. Anka chcela zostať hore, aby si vílu prezrela, ale samozrejme zaspala.
Bola práve hlboká noc, keď víla priletela. Jemne trepotala krídelkami a nepozorovane pristála na posteli vedľa Anky. Dievčatko len pravidelne odfukovalo a spalo hlbokým spánkom. Vôbec netušilo, čo sa to okolo nej deje. Víla vkĺzla pod vankúš a hneď našla zúbok. Keď ho ale vzala do svojich malých ručičiek, zľakla sa a pustila ho.
„Jejej, čo to je? Tak takto teda nie! To už dnes deti nevedia, čo to je poriadne si čistiť zuby?“ posťažovala sa víla. Zúbok bol totiž taký špinavý, že sa nedal chytiť. Víla by sa k nemu prilepila.
Ráno, keď Anka vstala, prvé, čo urobila, pozrela sa pod vankúš. Ale na jej veľké prekvapenie, zúbok tam stále bol. Vedľa neho si ale všimla malý odkaz. Bolo na ňom napísané: „Milá Anka, rada si vezmem tvoj zúbok, ale najskôr ho musíš poriadne umyť a vyčistiť. Verím, že si šikovné dievčatko, a tak si to dáš do poriadku. A hlavne všetky zúbky, ktoré máš ešte v ústach, si oddnes čisti poriadne. Aby som si ich potom mohla vziať rovno na prvýkrát, akonáhle vypadnú. A neodbývaj to! Inak sa nevrátim ani pre ten prvý.“
Anka sa zahanbila. Víla tu bola, ale keď uvidela špinavý zúbok, odišla s prázdnou. Taká hanba! Čo si teraz o Anke vo svete víl pomyslia! Anka chcela hneď všetko napraviť. Určite to nie je stratené! Vzala vytrhnutý zúbok a krásne ho vyčistila zo všetkých strán. Potom kefkou dlho prechádzala ešte po svojich zúbkoch v pusinke.
Večer, než išla spať, dala svoj vyleštený zúbok pod vankúš. Čoskoro zaspala. A naozaj! Ráno tam nebol! Anka bola šťastná, že sa víla na ňu nehnevá a že za ňou zase priletela. Že dala Anke druhú šancu.
Odvtedy si malé copaté dievčatko poctivo čistí zúbky. Nechce si urobiť ďalšiu hanbu pred vílou. Navyše jej chlapci zo škôlky hovorili, že má teraz krajší úsmev. Či to nebude tým, že má krásne čisté a biele zúbky?
