September, október a november sú mesiace, keď je jeseň v plnom prúde. Listy sa sfarbujú a opadávajú, vietor nám dvíha čiapky a častejšie prší. Na zemi sa tiež objavuje veľa gaštanov. Veľa detí ich zbiera a nosí si ich domov. Také gaštany sú najlepšie na výrobu rôznych postavičiek a zvieratiek. Ale počul si už o čarovných gaštanoch?
Čítať ďalej →
Hlboko v lese vo veľkej nore žila rodina jazvecov. Otec jazvec, mama jazvečica a ich dve neposedné krásne mláďatá. Boli to dvaja jazvecí chlapci. Volali sa Monty a Piškót. Obaja boli veľmi dobrí. Pomáhali svojim rodičom so všetkým. Stavali s nimi zložité nory a zháňali potravu po celom lese. Ich rodičia z nich mali veľkú radosť.
Čítať ďalej →
Za deviatimi riekami a deviatimi horami stála malá chalúpka. Vyzerala ako perníková, ale nebola. Bola úplne celá drevená. Jej okná boli maľované a z komína vždy vychádzal dym z voňavého dreva. V tej chalúpke žil rozprávkový dedko. Bol to najlepší rozprávač rozprávok. Deti a zvieratká z celého okolia chodili k dedkovi počúvať jeho rozprávky.
Čítať ďalej →
Ďaleko v indiánskej krajine žilo malé dievčatko. Mala dlhé čierne havranie vlasy, vždy spletené do dvoch dlhých vrkočov. Na hlave nosila pestrofarebnú čelenku v ktorej mala napichané pierka. Volala sa Inčučuna. Jej mamička a otecko boli tiež indiáni a žili vo vysokých stanoch.
Čítať ďalej →Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Čítať ďalej →Keď príde jeseň, vonku často fúka. Vietor sa snaží pomôcť stromom, aby zhodili čo najviac listov. A tak fúka a fúka na všetky strany. Takýto vietor je najlepší na púšťanie šarkanov. Preto sa aj v jednom malom mestečku deti dohodli, že si usporiadajú šarkaniádu drakov. Všetky deti mali po škole prísť na veľkú lúku kde budú púšťať svoje šarkany. To ale ešte nevedeli, kto za nimi na lúku príde.
Čítať ďalej →Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne. Ak sa pozrieš pozorne, uvidíš malé svetielko, ktoré skáče z jednej hviezdy na druhú. To malé svetielko je Zornička. Nebeská nočná víla, ktorá dáva pozor na hviezdy a mesiac, a keď nastane správny čas, prebudí slnko, aby vyšlo na oblohu. Dáva slnku dobré ráno. Preto sa volá Zornička.
Čítať ďalej →S príchodom jesene začína slnko skôr zapadať, obloha je častejšie plná mrakov a často nastáva obdobie dažďov. Niekedy prší len chvíľu, ale niekedy prší celé týždne. Raz takéto zlé obdobie prišlo aj do našej dediny. Fúkal veľký vietor a mraky sa zhromaždili vedľa seba. Bola z toho poriadna búrka. Ale aj keď búrka ustala, pršalo daľej.
Čítať ďalej →Ďaleko v hlbokom lese stála drevená chalúpka. Mala červenú strechu, drevené dvere, maľované okná s farebnými záclonkami a bola celá zelená. Vyzerala úplne rozprávkovo. Žila v nej dobrá ježibabka s ježidedkom.
Čítať ďalej →Keď sa pozrieš na oblohu, uvidíš, ako sa mraky rýchlo pohybujú. Nie je to samozrejmosť. Poháňa ich vietor. Niekedy je taký silný, že mraky doslova behajú po oblohe, a inokedy je taký slabý, že sotva nejaký mrak zakolíše. Odkiaľ sa ten vietor berie? A kto ho ovláda? Hovorí sa, že existujú veterní škriatkovia, ktorí lietajú medzi mrakmi a rozháňajú ich. Je ich veľa, ale ľudia ich nevidia. Lietajú vysoko a skrývajú sa medzi mrakmi.
Čítať ďalej →