Kedysi dávno stála na konci nášho mesta veľká budova. Mala veľa okien a asi tri poschodia. Bola sivá a už na prvý pohľad vyzerala smutne. Bola to detská nemocnica, kam chodili choré deti. Niektoré tam boli len chvíľu, stačilo ich ošetriť a mohli ísť domov, iné tam museli zostať aj niekoľko dní, lebo boli príliš choré. Niektoré dokonca priviezla aj sanitka. Jedným z týchto detí bola aj Sára.
Čítať ďalej →
V meste veľa zvierat nevidno. Skôr uvidíš autá, motorky, kolobežky, veľa ľudí a hrajúce sa deti. Občas sa ale stane, že sa v meste ubytuje nejaké voľne žijúce zviera. Niekedy môžete napríklad vidieť vtáčie hniezda na stromoch. Nájdu si vysoký strom s rozvetvenými konármi. Starostlivo si nanosia vetvičku za vetvičkou a list za listom, až kým im nevznikne pohodlné a pevné hniezdo. Jeden takýto strom, na ktorom žili vtáky, stál priamo pred Editiným domom.
Čítať ďalej →
V jednej malebnej dedinke žil malý chlapec. Volal sa Janko. Na hlave nosil vždy tú istú čiapku, kolená mal stále rozbité a ruky vždy špinavé. Ako rástol, naučil sa každému remeslu. Vedel ušiť topánky, opraviť strechu, zasadiť strom, jazdiť na traktore alebo na koni. Nebolo nič, čo by nevedel urobiť. Keď už bol dospelý, rozhodol sa ,že sa vydá do sveta. Koniec koncov, vedel robiť všetko, tak čo keby si mohol niekde vo svete zarobiť peniaze, aby sa mal dobre? Janko si zobral veľkú desiatu a išiel kam ho nohy niesli.
Čítať ďalej →
Hlboko pod zemou žilo niekoľko malých čertíkov. Žili v tmavej jaskyni. V jej strede mali veľký oheň. Okolo neho spali prikrytí svojimi kožušinami. Mali radi teplúčko. Žilo ich tam niekoľko. Jeden čert však vyčnieval. Bol iný. Bolo to také trdlo, ktoré zvyčajne všetko poplietlo, a preto ho volali Popletko. Mal jedno kopyto kratšie, takže kríval. Po celom tele mal huňatú srsť a rohy mu trčali ako tykadlá. Vyzeral roztomilo.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stojí malá kopa ihličia, drobných vetvičiek a hliny. A keď sa pozrieš pozorne, vyzerá to, že sa celá hromada hýbe. Je to totiž mravenisko. Všade naokolo toho kopčeka a na ňom, uvidíš drobné, usilovné mravce, ktoré stále niekam pochodujú. Mravce sú ako jedna veľká rodina. Navzájom si pomáhajú, spolupracujú a všetko robia spoločne. Ale v tomto mravenisku to tak vždy nebolo.
Čítať ďalej →Keď sa v kalendári objavil december, začala zima. Ručička na teplomere stále klesala a na okne sa tvorila námraza. Všetky deti čakali na prvé vločky. Nemohli sa dočkať, kedy sa budú guľovať, stavať snehuliakov a sánkovať sa na kopcoch. Dokonca aj Tomáško začínal byť netrpezlivý. Bol to malý chlapec, ktorému sa začali zimné prázdniny.
Čítať ďalej →Za siedmymi horami a siedmymi údoliami bola krásna dedina. Všetky domčeky v nej boli postavené do kruhu a priamo uprostred bol veľký rybník. Každý rok, keď prišla zima, rybník zamrzol a všetci, ktorí v tej dedine žili, sa na naň chodili korčuľovať. Chodili tam všetci. Malí aj veľkí, mladí aj starí, dievčatá aj chlapci.
Čítať ďalej →V hlbokých lesoch až tam medzi papradím a hustými vysokými kríkmi žil híkal. Bol to taký strašidelný zelený mužík. Nosil roztrhané oblečenie, ako keby mal na sebe len handry, klobúk vyrobený z lístia a uschnutých vetiev, a chodil bosý. Vyzeral jednoducho ako strašidlo.
Čítať ďalej →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, jednoducho veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej belasých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Čítať ďalej →Keď sa pozrieš na zemeguľu, uvidíš tam veľa modrých a veľkých škvŕn. Vieš, čo to je? More a oceány. A tých je na našej Zemi veľa. V takých moriach žije plno zvierat. Ryby veľké aj malé, hrubé aj tenké. Chobotnice a mnoho ďalších tvorov.
Čítať ďalej →