Alenka bola dievčatko staré asi ako ty. Mala svetlé vlásky s nádhernými kučierkami, čokoládovo hnedé oči a na tvári vždy úsmev. Bolo to milé a dobré dievčatko. Bývala blízko lesa a trávila v ňom veľa času. Veľmi rada pozorovala zvieratká, alebo sa len tak prechádzala a počúvala spievajúce vtáčiky. Práve dnes sa však v lese neprechádzala úplne sama.
Čítať ďalej →
V jednej neďalekej zoologickej záhrade žilo mnoho zvierat. Aj keď každé malo svoj výbeh, všetky zvieratká sa navzájom dobre poznali. Každý večer, keď návštevníci odišli, sa spolu rozprávali. Rozprávali si, čo počas dňa zažili, a dokonca sa aj navštevovali. Ich ľudskí ošetrovatelia sa o ne pekne starali, a tak aj zvieratká boli spokojné a mali sa tam dobre.
Čítať ďalej →
Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →
Na dvore jedného statku bol veľký chliev. V ňom žilo prasiatko Ferko. Bolo to roztomilé a krásne prasiatko. Väčšina prasiatok sa rada váľala v blate. Keď jedli, prskali jedlo okolo seba a na seba. Ferko bol však iný. Vždy bol krásne čistučký a voňavý. Keď jedol, nevyprskla z jeho korýtka ani kvapka.
Čítať ďalej →Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Čítať ďalej →Na okraji mesta, až tam, kde končia všetky cesty a všetky chodníky, stojí farebný dom. Má oranžovú strechu, svetlomodré steny a na nich namaľované kvety. Nikto v ňom nebýva, a predsa je tam každý deň plno detí, ktoré tam vodia rodičia. Je to škôlka. Nie je to však obyčajná škôlka.
Čítať ďalej →V ďalekej africkej krajine, kde zvieratá žijú voľne v prírode, sa odohral príbeh, ktorý ti budem rozprávať. Je to príbeh o priateľstve a o odvahe.
Čítať ďalej →V krajine, kde sú ľadovce a iba samý sneh, žil jeden ľadový medveď. Bol to samotár. Nepotreboval kamarátov ani ľadovú medvedicu. Bol spokojný, keď býval sám. Vozil sa po ľadových kryhách, váľal sa v snehu a plával v ľadovej vode. Robil si, čo chcel, kedy chcel, a bol šťastný, že sa nemusí o nikoho starať.
Raz sa však stalo niečo, čo toho medveďa úplne zmenilo.
Za deviatimi horami a deviatimi riekami bolo jedno zimné kráľovstvo. Kráľ a kráľovná, ktorí tam žili, boli múdri a spravodliví. Mali syna, veľmi múdreho princa. Bol už dospelý, a tak bolo potrebné, aby sa oženil. Princovi sa však do toho veľmi nechcelo. Nepoznal žiadnu princeznú, ktorá by sa mu páčila.
Čítať ďalej →Ďaleko v horách, až tam kde bol len sneh a mráz, žil snežný muž. Býval na najvyššom vrchole hory, pekne schovaný v jaskyni. Žiadny človek ho nikdy nevidel. A tak nikto nevedel, že existuje.
Čítať ďalej →