Raz sa podarilo pirátom kapitána Jednonôžku čosi nevídané! Rovno spred nosa ukradli vzácny poklad. Jantárovú ružu. Na ňu si už dlhší čas brúsil zuby pirát Krivák. A teraz bol veľmi nahnevaný, že o tento poklad prišiel. Rozmýšľal, ako by sa Jednonôžkovi pomstil. Keď zistil, že so všetkého na svete ma Jednonôžka najradšej svojho psíka, ktorý s ním stále chodil, pomsta bola jasná. Psíka ukradne a bude za neho chcieť jantárovú ružu!
Chudák Bobby, ten vôbec nemal potuchy o pláne kapitána Kriváka! Spokojný si vystúpil z lode v prístave, kde mali doplniť zásoby a túlal sa pomedzi stánky. Zrazu ho schmatli nejaké veľké ruky a potom už bola len tma. Strčili ho do vreca odniesli na loď kapitána Kriváka.
Približne v tom čase, dostal Jednonôža list, v ktorom ho žiadali o výkupne. Buď odovzdá jantárovú ružu alebo svojho malého psa už nikdy neuvidí. Jednonôžka sa zľakol. Jasné, že dá jantárovú ružu tým zloduchom! Nech si ju pokojne nechajú! Hlavne, aby mu vrátili Bobbyho. Už- už išiel písať odpoveď, keď do jeho kajuty vtrhol jeden z pirátov a zavolal ho na palubu. Piráti vytvorili kruh a uprostred ….. Uprostred bol Bobbby! Koľko len bolo radosti! Bobby sa vyslobodil sám!
Ako sa mu to podarilo? Začal liezť Krivákovi na nervy. Robil neporiadok , stále štekal a všade nechával chlpy. Tak ho zavrel do podpalubia. Bobby vliezol do vreca s odpadom a piráti, ktorí vrecia išli vyniesť na pevninu, o tom nevedeli. Vyniesli von z lode aj Bobbyho. A ten sa už potom k Jednonôžkovi dostal poľahky. To bolo radosti! Jednonôžka si vystískal svojho malého nezbedníka a sám sebe prisahal, že na neho už bude dávať väčší pozor!
