Skoro všetky čarovné predmety už boli v bezpečí na kráľovskom hrade. Čarovný prsteň bol však stále medzi ľuďmi a čakal, kto sa k nemu dostane. Dostal sa k nemu Igor.
Igorovi sa najskôr vôbec nepáčil. A tak ho dal svojej mladšej sestre. Tá stála pri ňom a prosila, aby sa s ňou išiel hrať. Chcel byť učiteľkou! Chcem, chcem, chcem! Nešťastne pritom pokrútila prstienkom a zrazu tam miesto malého dievčatka stála dospelá žena s okuliarmi a plnou náručou kníh. To ten prsteň! Premenil ju na učiteľku, lebo to chcela. Keď sa zo sestry zase stala sestra, Igor jej zobral prsteň a rozhodol sa, že jej ho už nikdy nedá! Takáto vzácnosť v rukách malého dievčatka! Bude ho mať. Každý deň, môže byť niekým iným. Čím začne? Čím bude dnes? Zrak mu padol na model lietadielka. Jasné, ak jeho sestra chcela byť vždy učiteľkou, on chcel byť vždy pilotom.
Odviezol sa teda autobusom k letisku a za vstupnou halou, otočil čarovným prsteňom. Zrazu po malom Igorovi nebolo ani stopy. Miesto neho tam stál dospelý muž v leteckej uniforme. Ani sa nestačil spamätať, už ho akási letuška viedla do lietadla. Posadila ho do kabíny a čakala. Igor sa zľakol. Toľko gombíkov a všelijakých páčiek! Čo stlačiť? Ako naštartovať?
Výzor sa mu síce zmenil, ale pilotovať lietadlo ho prsteň nenaučil! A v lietadle môže byť aj tristo ľudí! Igor vyletel z kabínky a utekal preč. Vrazil ale do sluhu, ktorý ho už čakal. Nielenže mu zobral čarovný prsteň, ale mu dal aj pár buchnátov! Toto už nebolo zabáva, mohol niekomu ublížiť! Igor tomu rozumel a bol dokonca rád, že už čarovný prsteň nemá. Bude radšej malým chlapcom a pilotom sa možno stane niekedy v budúcnosti.
