Dievčatko so zápalkami

Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich  nosila jeho mamička.

Ako dievčatko prebiehalo cez ulicu, po ktorej sa hnali tryskom dva vozy, stratilo ich. Jedna papuča sa už nenašla a s druhou utiekol akýsi chlapec. A tak dievčatko chodilo bosé, s nôžkami modrými od zimy. V zástierke malo len kôpku zápaliek, a pár ich džalo v ruke.

Ľudia chodili sem a tam, ale nikto si od nej nič nekúpil. Nikto jej nedal jediný halier. Dievčatko chodilo ulicami hladné a premrznuté. Bálo sa vrátiť domov bez jediného haliera. Nevlastný otec by ju zbil.

Snehové vločky jej padali na dlhé, hrdzavé vlasy, ktoré sa jej na šiji krásne vlnili. Zo všetkých okien žiarili svetlá a až na ulicu voňali pečené husi.  Veď bol posledný deň  v roku. Smutne si na to pomyslelo aj dievčatko. V zákutí, ktoré tvorili dva domy, si dievčatko sadlo. Snežilo viac a viac. Okoloidúci sa ponáhľali domov, aby sa mohli pripraviť na rozlúčku so starým rokom, a niktosi premrznuté dievčatko nevšímal. Sedelo samé a v ústach celý deň nič nemalo. Cítilo vôňu dobrého jedla, ktorá vychádzala z okien, ale ono sa nemohlo vrátiť domov. Bála sa otca, ktorý sa naň často hneval pre nič za nič.

Sedelo tak teda ďalej a v ruke zvieralo škatuľku zápaliek, až jej prebehla hlavou myšlienka, že by bolo dobré si jednu zapáliť a aspň na chvíľu i ohriať zmrznuté prsty. Dievčatko vzalo zápalku a zamyslene si ju prezeralo. „Tak dobre,“ povedalo si a zapálilo zápalku.  Cítilo, ako z plamienka vychádza mierne telo. Pomaly prrivrelo oči a na tvári sa jej objavil úsmev. Predstavilo si vysokú, rozpálenú pec, ako zahrieva jej zmrznuté telo.

Plamienok zhasol, zápalka dohorela. Dievčatko otvorilo oči a roztriaslo sa zimou. Opäť cítilo premrznuté nohy a prsty na rukách, celé telo malo skrehnuté. Dievčatko vzalo ďalšiu zápalku a zapálilo ju.  Zavrela oči, a tentokrát uvidela stôl prikrytý bielym obrusom a na ňom všemožné pokrmy a lahôdky. Bola tam aj pečená hus plnená jablkami. Dievčatko cítilo vôňu pečeného mäsaa, no v tom plamienok zhasol a s ním zmizla aj hus.

Zapálilo ďalšiu zápalku, ktorá v zime iskrila. „Vianočný stromček,“ pomyslelo si šťastne dievčatko a rýchlo zavrelo oči. Uvidelo krásne ozdobený vianočný stromček. Snažilo sa dotknúť žiariacej hviezdy na vrchole stromu, no tá zmizla s plameňom zápalky. Zapálilo zápalku, ktorej iskra vyskočila vysoko do neba. V tej chvíli uvidelo padať hviezdu. „Niekto zomrel.“ pomyslelo si dievčatko, ktoré si spomenulo na slová svojej babičky, že keď padá hviezda, odchádza jedna ľudská duša do neba.

Rýchlo zapálilo ďalšiu zápalku, zavrelo oči a uvidelo milovanú babičku, ktorá naň s láskou hľadela. „Babička, vezmi ma so sebou!“ zvolalo  dievčatko. „Nechcem, aby so zmizla spolu s plamienkom!“ a rýchlo zapálilo celú škatuľku zápaliek. Babička natiahla ruky, objala vnučku, a potom spolu vyleteli vysoko, kde nik nevie, čo je zima a hlad, kde sú všetci šťastní. V tej chvíli spadla jedna hviezda na zem.

Na druhý deň náhodný chodec našiel zmrznuté dievča v snehu s vyhorenými zápalkami v ruke. „Asi zrmzlo.“ povedal, no nikto netušil, že dievča odišlo do neba šťastné v náručí svojej milovanej babičky.

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.