To, že chodia na prázdniny deti, to je nám všetkým celkom jasné. Ale viete, že na prázdniny chodia aj psy? Veru tak. Aj Dunčo sa chystal na prázdniny. Jeho milovaná rodina, mama, otec, Paľko a Deniska sa totižto chystali k moru. A Dunčo s nimi nemohol ísť, preto mu Paľko vysvetlil, že pôjde na prázdniny k starej mame na dedinu.
Tam mu bude super. Starká sa o neho bude starať, bude ho kŕmiť a bude tam mať kopu iných zvierat, s ktorými sa bude môcť hrať. A tak sa Dunčo tešil. A tešila sa aj babka. „Joj, aké krásne psíča. Ňuňuňu.“ Babku to však rýchlo prešlo.
Keď sa za Paľkom a ostatnými zabuchla brána a Dunčo sa trošku osmelil, stal sa pánom dvora. A to sa nikomu nepáčilo. Nepáčilo sa to sliepkam, ktoré Dunčo naháňal. Dunčo si myslel, že sa hrajú, no sliepky to asi tak nebrali a vystrašene behali sem a tam a bláznivo pritom kotkodákali.
Nepáčilo sa to ani pani poštárke, ktorá nosila babke poštu. Dunčo si myslel, že je to záškodníčka, a preto na ňu zúrivo vyskakoval a ceril zuby. Poštárka sa rozbehla preč a zabudla babke nechať dôchodok. A Dunčo sa nepáčil ani dedkovi. Keď dedko zapol traktor, Dunčo sa toho rachotu veľmi zľakol a vystrašený sa rozbehol do kôlne, ktorá nevydržala a rozpadla sa. Chudáka Dunča museli odtiaľ vyhrabávať.
To, že babke zjedol všetky buchty, ktoré sa chladili na okne, že sa skoro utopil v potoku, lebo nikdy doteraz v takej hlbokej vode neplával, a že celé noci zavýjal na ježkov a veveričky, tiež nikoho nepotešilo.
Babka už odrátavala hodiny do príchodu jej vnúčika Paľka, aby si svojho psa zobral. Na začiatku sa jej síce poriadne páčil, no postupne zistila, že je to veľmi nevychovaný mestský pes a bude mu lepšie v meste. Dunčovi sa ale na prázdninách riadne páčilo, on jediný dúfal, že aj na budúci rok pôjde Paľko s rodičmi a sestrou zase k moru a on príde zase k babke.
