Kde bolo tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý sa nazýval Jonatán. Ten kráľ veľmi rád cestoval po svete a nosil odtiaľ všelijaké čudesné veci.
Vystavoval si ich na hrade a jeho podaní sa na ne chodili pozerať a obdivovať ich. Kráľ si myslel, že má peknú zbierku až jedného dňa začul ako jeden z návštevníkov, ktorý prišiel do hradu šomre. „ Takéto zbytočnosti sem kráľ nosí! Načo mi je spievajúca skrinka, soľný meč či kniha z listov javora. Keby kráľ priniesol do kráľovstva niečo, čo by využili všetci ľudia!“
Kráľ chcel najskôr žobráka chytiť vojakmi a dať zatknúť za drzosť, no neskôr si uvedomil, že má pravdu. Veci, ktoré prináša zo zahraničia sú len veci. Môžu sa vystavovať, no žiaden úžitok z nich nie je. Preto ešte v ten deň ohlási svojim sluhom, že sa vydáva na cestu. Chystal sa ísť zase do sveta, aby prišiel domov s niečím, čo bude osožné všetkým ľuďom v kráľovstve.
A tak kráľ so svojou družinou blúdil po krajinách, až raz prišiel do jedného kráľovstva. Bol unavený a tak zoskočil z koňa a sadol si vedľa dievčatka, ktoré sedelo pod stromom a niečo jedlo. Bolo to okrúhle, pekne červené. „ Dievčatko moje, no že mi povedz, čo je to!“ Dievčatko sa zasmialo. Neverilo, že kráľ nepozná jablko! Hneď mu jedno odtrhlo zo stromu a dalo okoštovať. Kráľovi veľmi chutilo, bolo sladké, šťavnaté a veľmi svieže. „ A je vraj plné vitamínov. Vďaka nemu som zdravá a silná. Aspoň tak hovorí mama!“
Kráľ Jonatán neváhal a odcválal na zámok, kde sa dal ohlásiť u kráľa. „ Máte v svojej zemi poklad kráľ! A ja vás prosím, rozdeľte sa s ním. Chcem aby aj moji ľudia boli zdraví a silní a mali kopu vitamínov.“ Kráľ najskôr nechápal, o akom poklade to kráľ Jonatán hovorí, neskôr, keď pochopil, tak sa zasmial. Pre každého je totiž poklad niečo iné. „ Nech sa páči milý pán sused! Dám vám pripraviť sto odrezkov jabloní, ktoré si môžete zobrať do svojej krajiny a zasadiť tam. Nech vám padnú na úžitok.“
Kráľ Jonatán sa radostne vracal domov. Už po ceste sadil so svojimi vojakmi stromčeky po svojom kráľovstve a ten posledný zasadil na svojom hrade. Ľudia najskôr nechápali, no keď sa neskôr objavili na stromoch sladké a šťavnaté jablká, volali kráľovi na slávu. Jablká pomenovali jonatánky a ešte aj dnes ich môžete kúpiť v obchode.
