Katka sa veľmi chcela vedieť korčuľovať. V televízii sa pozerala na krasokorčuľovanie a nesnívala o ničom inom, len o tom, že sa to naučí a bude slávna korčuliarka, ako dievčatá v televízii. Boli tu však dva veľké problémy: Nebol ľad a ona nemala korčule. Veľmi sa tešila na zimu, vtedy zamrzlo jazero a chlapci tam chodili hrať hokej a ona, ona sa tam bude chodiť korčuľovať.
Jazero naozaj zamrzlo. Veľmi sa tešila aj na Vianoce. Verila, že dostane korčule. No čakalo ju prekvapenie. Korčule nedostala. Smutná a nešťastná prečkala sviatky a začala chodiť zase do školy. Každý deň chodila okolo jazera, kde chlapci hrali hokej. A ona musela chodiť na husle. V jedno popoludnie, keď hudobná skončila skôr, lebo pani učiteľka musela odísť, túlala sa Katka po meste. Zrazu videla vo výklade korčule. Aké krásne. Nové. Moderné. Pekné. Hneď volala mame. „Mama tak kúpiš mi ich?“ „Čo ti mám kúpiť?“ „No korčule!“ „Katka neotravuj ma, som v práci. Doma sa o tom porozprávame.“
Lenže sa neporozprávali. Mama hneď povedala, že korčule jej nekúpi, teraz na to nie sú peniaze, veď len teraz boli Vianoce a dostala darčeky. „Áno, lenže o topánky som Ježiška neprosila,“ zašomrala Katka a utekala do izby. Vysypala na zem všetky svoje pokladničky, rozbila prasiatko a vybrala aj svoje tajné peniaze, ktoré jej darovala na narodeniny tajne babka. Schovala si ich do aktovky a išla spať.
Na druhý deň utekala Katka hneď po škole do obchodu. Fu! Korčule tam ešte boli! Aké šťastie. Oslovila predavačku a na pult jej vyspala všetky peniaze, ktoré mala. Predavačka sa usmiala. Poznala deti. Sama mala také doma. „Moja milá, je mi to ľúto, ale ešte ti chýba sedem eur.“ „Čoo?? Ale ja viac nemám!“ „Nič to, počkaj na výpredaj. Za mesiac, za dva zlacnia, veď už bude jar!“ „Ale ja nemôžem čakať, ľad sa roztopí a kde sa budem chodiť korčuľovať!“
Katka sa rozplakala. Dolu tvárou jej padali slzy veľké ako hrachy. Predavačka sa na to nemohla dívať. „Tak si ich vezmi! Dávam ti špeciálnu zľavu mínus sedem euro!“
