Tak už je to tu. Čas prázdnin prišiel. Čo robíte cez prázdniny vy? Idete na výlet? Chodíte k starým rodičom? Alebo idete do tábora? Veru tak, tábor je veľmi pekným miestom na trávenie prázdnin. Existuje však jeden tábor, do ktorého by ste sa určite dostať nechceli.
Je to tábor pre neposlušné deti. Do tohto tábora chodia deti, ktoré robia nejaké lotroviny. Rodičia dúfajú, že sa tam napravia, no podarí sa im to? Čítajte!
V bytovke na rohu Štúrovej ulice býval chlapec. Volal sa Jožko a rodičia s ním mali veľké starosti. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je Jožko skvelý chlapec. Nosil samé jednotky a dokonca vyhral matematickú olympiádu. Lenže Jožko mal jednu zlú vlastnosť. Bol to strašný lakomec. Kamarátom, spolužiakom a súrodencom nechcel nič požičať. Všetko čo bolo jeho, bolo jeho a nikto iný sa toho nesmel ani dotknúť. Joj, ale bolo plaču, keď si jeho sestra požičala loptu. Joj, ale bolo plaču, keď si jeho spolužiak požičal strúhadlo. Jožko kričal a reval tak, akoby ho drali z kože. Nič nepomáhalo. Nič sa nedalo robiť. Všetkým to strašne liezlo na nervy. A vrcholom bol posledný deň školského roka. Starší brat si chcel od Jožka požičať peniaze na autobus. Vytiahol mu ich z prasiatka, do ktorého si Jožko peniažky odkladal a šetril. Jožko to však videl a peniaze bratovi z vrecka nenápadne vytiahol. Jožkov brat potom nemal v autobuse čím zaplatiť a musel ísť pešo! A tá hanba!
A tak aj Jožko skončil v tábore pre neposlušné deti. Narozdiel od ostatných sa tam však necítil dobre už od samého začiatku. Keď tam prišiel, deti už mali svoje hračky rozdelené a jemu nechcel nikto nič požičať. Celé dni len ticho sedel a pozeral sa na ostatných ako sa hrajú. A príšerne sa nudil. Boli to najhoršie dva týždne, aké doteraz zažil. Vďaka nim ale pochopil, že keď nie je človek lakomec, tak má aj veľa priateľov s ktorými sa môže hrať. A že najkrajšie je, keď sa môžeš o dobré a pekné veci podeliť s tými, ktorých máš rád.
