Maliarka Ľubinka

Pri veľkom jazere na úplnej samote stála krásna chalúpka, ktorá bola iná ako ostatné. Každá jej stena bola pomaľovaná krásnymi obrazy v úplne nezvyčajných farbách.

Všetky zvieratá v lese sa chodili pozerať, ako Ľubinka maľuje. Bolo im však ľúto, že nikto iný nemôže vidieť jej obrazy. Vedeli, že keby ich videli aj ľudia, veľmi by ich to potešilo. Jedného dňa sa teda v lese konalo stretnutie zvierat. Všetky sa dohodli, ako to urobia, aby sa obrazy od ich milovanej Ľubinky dostali do sveta. Zvieratká mali plán.

Keď jedného rána maliarka vytiahla stojany, plátna a farby a začala maľovať, nestačila sa čudovať. Vtáky, ktoré lietali okolo nej a spievali do rytmu jej piesní, zrazu vzali namaľované obrázky do svojich malých zobáčikov a odnášali ich preč. Veveričky rýchlo vyskočili na stojany a zvesili zvyšné obrazy. Podali ich srnkám a tie sa rozbehli čo najrýchlejšie do mesta. Ľubinka tam len stála, obzerala sa dookola a volala: „Počkajte, čo to robíte, prečo to robíte?“

Potom si sadla na stoličku pred chalupou. Rozhliadla sa okolo seba a bola smutná, že nemá svoje obrázky. V tej chvíli pocítila jemný vánok. Pozrela sa, odkiaľ prichádza, a uvidela sovu, ktorá sa k nej blížila. Najmúdrejšie zviera v lese. Sova si jej sadla na plece a jemne ju pohladila krídlom. Ľubinka sa zamyslela a potom sa opýtala: „Ty si múdra. Vieš, prečo to tie zvieratá urobili?“ „Hu, hu.“ Sova odpovedala. „Viem, že zvieratá sú dobré. Nemusím sa báť, však?“ Ľubinka sa ďalej pýtala. „Hu, hu.“ Sova odpovedala.

Maliarka teda bola trpezlivá. Čakala, čo sa stane. Medzitým zvieratá roznášali obrazy po meste. Všetci ich začali obdivovať. Všetci ľudia boli nadšení z takých krásnych obrazov. Chceli vedieť, kto tak krásne maľuje. Zvieratká ich teda zaviedli k Ľubinke. Keď maliarka videla, ako sa zvieratá blížia k jej domu a ako ich nasleduje toľko ľudí, neverila vlastným očiam. Všetci jej začali podávať ruku, gratulovať a ďakovať za krásne obrazy.

Odvtedy už Ľubinka nemaľuje len pre seba a pre zvieratá. Pre jej obrazy si prichádzajú ľudia z celého širokého okolia. Ona maľuje ich príbehy, ich nálady a nádeje. A darí sa jej to čoraz lepšie. Pretože maľuje s láskou.