Bol raz jeden malý chlapček, ktorý sa volal Kristián. Blonďavý chlapček najviac na svete miloval rozprávky, najviac však tie, ktoré mu každý večer pred spaním rozprávala jeho maminka. Kristiánko poslušne ležal večer vo svojej postieľke, prikrytý až po uši teplou perinkou a počúval čarovný príbeh na dobrú noc, ktorý mu rozprávala jeho mamina.
Ako každý večer, chlapček chcel počuť príbeh o kúzelných topánkach. Maminka sa pekne usadila vedľa chlapčeka na postieľku a začala rozprávať príbeh:
,,Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno dievčatko, ktoré veľmi túžilo lietať.. dievčatko si to veľmi prialo, až sa jej jeden zimný večer sníval zvláštny sen… Dievčatko vo sne navštívila kúzelná víla, ktorá jej priniesla zvláštne topánky. Neboli to však hocijaké topánky! Boli to lietajúce topánky!“ pokračovala v príbehu Kristiánkova maminka a chlapček dychtivo počúval každé jedno slovíčko čarovnej rozprávky. Miloval túto maminkinu rozprávku!
,,Dievčatko každý večer vo svojich snoch navštevovala kúzelná víla, ktorá jej nosila lietajúce topánky… a takto dievčatko vo svojich snoch precestovalo celý svet. Každý večer lietalo malé kučeravé dievčatko ako vták.. vznášajúc sa oblohou medzi tancujúcimi ligotavými hviezdičkami. Vznášala sa vo vetre ako pierko a objavovala čaro mágie. Až jedného večera, boli dievčatku topánočky malé. Víla jej vysvetlila, že topánočky jej otvorili dvere do sveta, ktoré uvidí len dieťa s najčistejším srdiečkom, ktoré skutočne poslúcha. Dievčatko bolo šťastné, že víla si vybrala práve ju. Pani Víla však pokračovala a taktiež povedala, že topánočky sú jej už maličké a má ich dať len tomu, kto si ich skutočne zaslúži. Dievčatku sa to najskôr nepáčilo, chcela topánky len pre seba, no neskôr pochopila, že o tak čarovné topánočky, ktoré vedia lietať sa treba podeliť..“ pokračovala v príbehu maminka a Kristiánka milo pohladila po vláskoch.
,,Dievčatko je už teraz dospelé a lietanie ju veľmi zmenilo. Vo svojom živote totiž stále vidí mágiu a kúzla. A na tom predsa nie je nič zlé. Síce nevie či lietala vo svojich snoch, alebo to bola skutočnosť, avšak vie, že víla jej otvorila brány do čarovného sveta mágie. A práve preto milý môj synček, tieto topánky dávam tebe.“ Skončila príbeh maminka.
Čože? Kristiánko si takýto koniec nepamätal a neveriacky hľadel na svoju maminku z podperiny. Príbeh predsa končí tým, že dievčatko lieta.. zamyslel sa chlapček. A vtedy na to prišiel! To dievčatko a jej sny o lietaní.. kúzelné topánky a víla! To dievčatko je jeho maminka!
,,Ttto si ty?“ spýtal sa prekvapivo chlapček. Maminka sa milo usmiala a prikývla. Chlapčekovi podala kúzelné topánky a povedala mu: ,,Je to cenný dar, a tebe budú teraz práve dobré. Dlhé roky som čakala na toho kto si ich skutočne zaslúži. A to si práve ty môj milý synček. Musíš mi však sľúbiť, že budeš na topánočky dávať veľký pozor. Topánky budú fungovať až v noci, keď upadneš do toho najhlbšieho spánku..potom sa prebudíš a budeš lietať.. a keď ti budú topánočky malé, odlož si ich a daruj ich len tomu, kto si ich skutočne zaslúži.“ dopovedala maminka.
Chlapček poslušne prikývol, prikryl sa svojou autíčkovou perinkou, pritisol k sebe plyšového macka a čarovné topánky a vydal sa do ríše snov. Maminka sa usmiala a nechala chlapčeka snívať… či lietať?
Milé moje detičky, to je len na Vás.. v sne sa môže sa stať čokoľvek, je to otvorená brána do čarovného sveta fantázie. Tak ako jedno malé dievčatko lietalo vo svojich snoch. Alebo to bolo naozaj?..
