Tábor pre neposlušné deti – Maškrtník

Tak už je to tu. Čas prázdnin prišiel. Čo robíte cez prázdniny vy? Idete na výlet? Chodíte k starým rodičom? Alebo idete do tábora? Veru tak, tábor je veľmi pekným miestom na trávenie prázdnin. Existuje však jeden tábor, do ktorého by ste sa určite dostať nechceli. Je to tábor pre neposlušné deti. Do tohto tábora chodia deti, ktoré robia nejaké lotroviny. Rodičia dúfajú, že sa tam napravia, no podarí sa im to? Čítajte!

Peťko bol chlapec ako každý iný. Raz bol lepší, raz horší, niekedy doniesol jednotku, inokedy päťku. Mal však jeden veľký problém. Bol závislý na čokoláde. Celý školský rok sa napchával čokoládou. Potajme, aby o tom nevedeli rodičia, ktorí mu ju zakazovali, alebo pani učiteľka, ktorá tvrdila, že na vyučovaní sa nejedáva. Jedol čokoládu a potom mu nechutilo obyčajné jedlo. Nad raňajkami, obedmi alebo večerou len ohŕňal noštekom. Babral sa v tom, mrnčal, ručal a tým privádzal rodičov i tety kuchárky v škole do zúrivosti.

Rozprávka na čítanie - Tábor pre neposlušné deti – Maškrtník
Tábor pre neposlušné deti – Maškrtník

Všetko to vyvrcholilo posledný školský deň. Beťárisko jeden! Mama poslala pani učiteľke veľkú bonboniéru. Pravé belgické pralinky. Každá bola inej chuti. A boli také veľké! Niektoré boli dokonca poliate karamelom, alebo posypané rôznymi maškrtami. Peťko ju hrdo niesol do školy. S rukami vysoko nad hlavou, aby mu nespadla. Ako sa mu len zbiehali slinky. Mňam, mňam! Hneď by si dal! Ako asi chutí tento kúsok? A tento? Keď prišiel do školy, slinky mu tiekli tak veľmi, až namiesto do triedy zabočil do telocvične, schoval sa tam a celú bonboniéru zjedol. Do triedy prišiel neskoro a celý ubabraný od čokolády a všetkým bolo jasné, čo sa stalo!

A to už rodičov nahnevalo tak veľmi, že Peťko skončil v tábore pre neposlušné deti.  Peťko sa veľmi bál, čo to tam v tom tábore bude. Keď tam však prišiel, neveril vlastným ušiam. Ako jediný z celého tábora mal špeciálne stravovanie! A nie, nebola to žiadna zelenina ani ovocie! Bola to samá čokoláda. Čokoláda na raňajky, čokoláda na obed, čokoláda na večeru! A v tábore nebolo spokojnejšieho dieťaťa. Lenže… Peťko si to užíval prvé tri dni. Napchával sa a napchával a vychvaľoval si tento tábor. Lenže potom… Na štvrtý deň… Začalo ho bolieť bruško a potom i zuby. Prišiel zubár a povedal, že má pokazený zub a treba ho vytrhnúť. Peťko sa rozplakal.

A potom, keď sa zub vytrhol a prišiel večer, zase mu dali čokoládu. A Peťko sa rozplakal ešte väčšmi! Žiadnu čokoládu už nechcel! A plakal a plakal… Čokolády už bol prejedený. Ešte ho pár hodín nechali vytrestať, ale potom mu už dali na jedenie normálne jedlo. Obyčajné fašírky s kašou! A aké boli dobré! Mňam! Keď sa Peťko vrátil domov, o čokoláde už nechcel ani počuť. Pekne jedol všetko tak, ako mal.

4.3/5 - (3 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *