Matej a jeho verný priateľ Baryk

V peknej dedine jazdí školský autobus. Je farebný, riadi ho veselý vodič a keď sa pohne, akoby sa celý triasol. To preto, že sa v ňom vozia všetky deti z celej dediny. Len sa rozprávajú a smejú a nesedia na mieste, ale vodičovi to nevadí.

Berie ich do školy a zo školy. Zastavuje na každej autobusovej zastávke. Keď berie deti zo školy, na niektorých zastávkach čakajú na svoje deti rodičia, na iných staré mamy alebo starí otcovia a na ďalších starší súrodenci. Na jednej zastávke však vždy čaká pes. Je to Baryk. Verný priateľ malého školáka Mateja. Baryk je chlpatý a veľký. Je to ochranársky pes a skvelý pomocník.

Vždy, keď príde autobus, vrtí chvostom a šteká na pozdrav. Nemôže sa dočkať stretnutia so svojím Matejom. Keď školák vystúpi, Baryk sa neudrží a začne ho zdraviť. Skáče okolo neho, oblizuje mu tvár a tvári sa, akoby sa usmieval. Potom kráča verne vedľa neho celú cestu domov. Cestou Matej vždy rozpráva, čo zažil v škole, a Baryk ho pozorne počúva, akoby mu rozumel.

Ale raz, keď Baryk čakal na autobusovej zastávke, niečo bolo inak. Matej vystúpil z autobusu, neusmieval sa, hlavu mal smutnú, nič nevysvetľoval. Baryk sa snažil Mateja rozveseliť, ale ten bol stále veľmi smutný. Takto to pokračovalo ešte niekoľko dní. Keď sa Baryk od Mateja nič nedozvedel a videl, ako sa trápi, rozhodol sa sám zistiť, čo sa deje.

Ráno, keď Matej odišiel do školy, Baryk sledoval školský autobus, v ktorom sa deti viezli. Prebehol až zaň , aby ho Matej nevidel. Pri škole sa priplazil ku kríku a z diaľky sledoval, ako jeho kamarát vystupuje a kráča do školy. Prechádzal po chodníku. Držal hlavu sklonenú a kráčal tak pomaly, ako len mohol. Nechcel chodiť do školy. Ale prečo? V tej chvíli sa za ním objavili traja veľkí chlapci. Jeden štuchal do Mateja, druhý sa zlomyseľne smial a tretí mu bral aktovku.

Matej stál pred nimi a v jeho tvári bolo vidieť, že má strach. Baryk vedel, že to nie sú jeho priatelia, a pretože chcel pomôcť svojmu malému kamarátovi, rozbehol sa za nimi. Postavil sa za Mateja, vyceril zuby a začal nebezpečne vrčať. Všetci traja chlapci zastali a v strachu sa ani nepohli. „Čo je to? Kto je to? Je tvoj?“ Pýtali sa jeden cez druhého a pomaly ustupovali. Matej bol najprv prekvapený, keď tam uvidel Baryka. Keď však uvidel svojho verného psieho priateľa, ako ho bráni, bol nadmieru šťastný. „Áno, je môj. Je to najlepší pes na svete. A ak ma nenecháš na pokoji, roztrhne ti nohavice.“ Matej hrdo a s úsmevom odpovedal. Všetci traja chlapci utiekli a na Mateja už nikdy nevztiahli ruku.

Odvtedy znova Baryk verne čaká na svojho školáka na autobusovej zastávke každý deň. Srdečne ho pozdraví a Matej sa už neusmieva ani nie je smutný. Vie, že vo svojich problémoch nie je sám. Má ochrancu a psieho priateľa.

4.4/5 - (10 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *