Julka a Andrejko boli dvojičky. Spoločne chodili do školy. Spoločne sa delili o detskú izbičku. A spoločne teraz odišli na prázdniny. Už to bolo niekoľko dní, čo byt stíchol. Len večer, keď zaspali aj susedia, v detskej izbe sa začali ozývať… Viete čo? Stavte sa, že neuhádnete!
Hračky! Presne tak, hračky sa začali rozprávať. Rozprávali sa zväčša o Julke a Andrejkovi a potom boli z toho smutné. Starý plyšový medveď sa už na to nemohol pozerať, a tak jedného dňa navrhol, aby každý večer jedna hračka porozprávala o tom, čo s Julkou a Andrejkom zažili. Tak im večery rýchlejšie utečú a deti budú skôr doma. Hračky začali rozprávať. Prvý deň rozprávala lopta.
Ach jaj! Keď si na to spomeniem! Dodnes neviem, či sa mám smiať a či plakať! Stalo sa to v piatok. Andrejko sa pohádal s Julkou, a tak si zobral mňa a odišiel z domu. Potom ho to samozrejme mrzelo, lebo zistil, že bez Julky si loptu hádzať nemôže. Ako tak krúžil po ulici a nudil sa, dostal nápad.
Nepotrebuje Julku, aby sa zabavil. Nemusí si loptu hádzať. Jednoducho si ju bude kopať. Lenže do čoho, keď v blízkosti nie je žiadna brána a na futbalové ihrisko by ho rodičia nepustili, lebo je ďaleko? Nič to! Aj to vyriešil! Netreba mu ani bránu a ani ihrisko. Bude si kopať do múrika medzi domami. Vyznačí si kam má kopnúť a keď tam kopne, znamená to, že trafil! To bude zábava!
A tak si Andrejko kopal. Najskôr kopal Andrejko jemne, opatrne, neskôr pridal na sile. A ten jeden osudný krát kopol tak silno, že lopta preletela cez múrik a bác do susedovho okna. Okno sa samozrejme rozbilo. Čo vedel Andrejko robiť? Utekal preč! Normálne ma tam nechal, galgan jeden! Utekal domov a schoval sa do izby, dobre že nie pod perinu, tak veľmi sa bál.
Mal to však márne, sused ma spoznal a podľa mňa aj vedel komu patrím. Zazvonil a doniesol ma domov. Jurko vtedy dostal veľkú bitku a navyše mu vybrali všetko prasiatko, aby susedovi zaplatili okno. Ja som sa na neho ešte dlho hnevala, ale potom sa mi ospravedlnil, že ma tam nechal, tak bolo všetko v poriadku. Andrejko pochopil, že na kopanie je ihrisko, a že keď niečo zle vyvedie, treba sa hneď priznať.
